Prísť, vypiť si, zabaviť sa. A po mne potopa. Vložku do spacáku nemáš, tak zaľahneš rovno pod erárnu deku. Ráno prehrabávaním v batohu zobudíš pol nocľahárne, lebo ťa nenapadlo zbaliť sa večer. A odpadky necháš kde? Pri nocľahu na chate, vo winterraume a v bivaku sa ctia isté zvyklosti.
Na chate je síce aj reštaurácia s personálom a okrem spoločnej nocľahárne dokonca aj pár izbičiek. Ale wellness all inclusive snáď nečakáš. Horské chaty vznikli primárne ako základne na uľahčenie výstupu na vrchol. Nie na týždňovú dovolenku.
Udržať ich v prevádzke nie je ľahké ani lacné. Napríklad získať, upraviť a zlikvidovať liter pitnej vody je tam hore 30-krát drahšie než v údolí. A tak treba k chatám aj pristupovať. Uspokojiť sa s málom, správať sa ohľaduplne a s pochopením.
Klasická horská chata má v sezóne personál, ktorý sa o jej chod stará. Ale čo keď potom zostane otvorený iba winterraum? Tam už je všetko na tebe. Musíš zakúriť, navariť, upratať po sebe a naštiepať toľko dreva, koľko si spálil. Pritom treba za nocľah stále zaplatiť. A potom sú tu bivakové búdy, kde sa síce neplatí – ale nároky na tvoju zodpovednosť sú ešte vyššie.
Horská chata, winterraum alebo bivak. Jedno kde, rešpekt je základ. Rešpektuj ostatných a „po večierke“ sa správaj ako myška. Ty možno so spánkom problém nemáš a ráno si pokojne pospíš, niekto iný však na ďalší deň možno plánuje skoré vstávanie a náročnú túru.
Topánky a premočené veci necháš pri vchode – neberieš ich do nocľahárne, kde by si všetkým zasmradil pod nos. Veci si uprac, aby sa iní nezabili o tvoj batoh s trčiacim cepínom. A ak si to ty, kto bude vstávať skôr, nachystaj si všetko večer – nech ráno ostatných nebudíš.
… ani tam hore neplatí: „Zaplatil som, tak si robím, čo chcem.“ Voda a elektrina sú cenné zdroje – a nie je úplne košer dobíjať si powerbanku a blokovať jednu z dvoch spŕch pre päťdesiat ľudí štvrť hodiny. Drevo do winterraumu musel najskôr doniesť vrtuľník a odnášať treba aj odpadky. Preto je správne so zdrojmi šetriť a riadiť sa pravidlom: „Čo si donesieš, to si aj odnesieš.“
Jasné, hory to je sloboda. Ale všetko má svoje hranice. Horská chata má svoje pravidlá a je fér ich dodržiavať. Navyše je to stále v prvom rade útočisko uprostred hôr, ktorého prevádzka nie je žiadna sranda. Takže keď na večeru dostaneš hrachovú polievku a fašírku, nevymýšľaj, že by si radšej pasta carbonara a šalát s reďkovkami.
Žiadne: „Prídeme o ôsmej večer a nejako to dopadne.“ Dopadne. Ale namiesto matraca v izbe si asi ustelieš na lavici v jedálni. Až z nej všetci zmiznú.
Je to minimálne férové. Sezóna tam hore je krátka, prevádzka chaty drahá a tvoja rezervácia zaberá miesto tým, čo by za nocľah radi zaplatili.
Keď sa dostaneš do problémov, tvoj záznam s menom, dátumom a ďalším cieľom výpravy poslúži ako cenná informácia pre prípadnú záchranu.
Topánky nechaj pri vchode, kam patria. Je tam botník aj sušiareň. A prezuj sa do papúč – buď máš vlastné, alebo nájdeš erárne. Ale nespoliehaj sa na to.
Na vyhradenom mieste pri vchode (botník, sušiareň) nechaj aj cepín, mačky, lano, trekingové palice. Nič z toho nepatrí do nocľahárne.
Jedáleň pojme menej ľudí, než koľko je nocľažníkov. Takže sa najedz a prenechaj miesto ďalším. Nie je to krčma na nekonečné vysedávanie.
Nechceš jesť, čo na chate uvaria? Nemusíš. Varič však nezapaľuj v jedálni ani v nocľahárni. Mohol by to byť tvoj posledný podpaľačský kúsok.
Ten zvyčajne býva od 22:00 do 6:00. Takže vyspevovanie a hlasné predháňanie sa v hrdinských činoch si nechaj až do údolia.
Vložku do spacáku. Nespi pod erárnou dekou. Je to nehygienické a nezodpovedné voči tým, čo prídu ďalšiu noc po tebe.
Obzvlášť ak sa chystáš vyraziť skoro – skôr než ostatní. A nachystaj si čelovku tak, aby si ju mal v noci po ruke.
Vždy v nocľahárni niekto chrápe. Vždy. A pravdepodobne ho ani mľaskaním nepresvedčíš, aby prestal. Štuple istia pokojný spánok.
Predstav si, čo všetko sa medzi tými štyrmi stenami odohralo. Aké výstupy sa tu plánovali. Komu tu pred výstupom behal mráz po chrbte. Nesedel náhodou na tej istej stoličke, na ktorej teraz sedíš ty, kedysi Walter Bonatti? Alebo Riccardo Cassin? A ty si naozaj teraz pustíš nahlas YouTube a Justina Biebera? Nie, však? Skús to okolo seba vnímať. Horská chata, to je kus histórie.
Časť horskej chaty, ktorá zostáva prístupná (iba) mimo sezóny. Zvyčajne má do desať až dvadsať lôžok, pec, stoličky, stôl, palivové drevo a pokladničku, do ktorej necháš peniaze za nocľah. Postarať sa o seba však musí človek sám. A to je na tom pekné.
Má vôbec chata winterraum? V ktorej časti chaty sa nachádza? Aký je veľký, aké má vybavenie, je voľne prístupný, alebo na kľúč, ktorý si musíš vyzdvihnúť?
Spacák je základ, obzvlášť v zime. Erárny riad a príbory nie sú pravidlom a niekedy ani pec. Jedlo si samozrejme musíš pripraviť vlastné – z toho, čo si prinesieš.
Prípadne ak nemáš presnú sumu, môžeš zaplatiť neskôr prevodom. Platobné údaje ti dá sekcia, ktorá chatu vlastní. Hlavne nebuď čierny pasažier.
Niekto ho sem hore musel dopraviť, a to nie je lacná sranda. A skôr než odídeš, naštiepaj a nanos minimálne toľko dreva, koľko si v peci spálil.
Niektoré winterraumy majú malý systém solárnych panelov na zabezpečenie elektriny a svetla. Je to však skôr výnimka. Takže si posvietiš sviečkami alebo čelovkou.
Pri winterraume vždy nájdeš latrínu alebo kompostovaciu toaletu. Využi ju a nehľadaj si miestečko okolo chaty. O tvoje jarné prekvapenie nikto nestojí.
Skôr než winterraum opustíš, zameť podlahu, umy riad, vysyp popol, uprav matrace a deky, poriadne zatvor okná a dvere, aby dnu nenafúkalo sneh.
Obaly aj bioodpad – hore nie je žiadna horská skládka a nikto nechce na jar pobehovať s vrecom okolo chaty a zbierať zvyšky. Odpadky navyše lákajú myši.
Winterraum nie je miesto, kde sa organizujú párty. O to viac, že sa tam na noc môžeš stretnúť s ďalšími ľuďmi. A nie je to ani dlhodobé bydlisko pre pustovnícky život.
Nie, takto to vo winterraume nechodí. Rezervovať si miesto ani nie je možné. Určite si však vopred zisti, či je práve tvoj winterraum otvorený. Niektoré bývajú zamknuté a univerzálny kľúč si musíš vyzdvihnúť ešte predtým, než sa do hôr vyberieš – v ktorejkoľvek sekcii Alpenvereinu. A samozrejme – winterraum je prístupný iba v čase, keď je chata zatvorená.
Plechová alebo drevená búda iba s niekoľkými lôžkami. Bivak je vždy otvorený a nič neplatíš. Ale žiadna pec, žiadny záchod. Iba pár postelí, pichľavé deky a päťdesiat na päťdesiat, že zažiješ romantiku vo dvojici, alebo bude narvané a ustelieš si na zemi.
Niekde to majú priamo v predpisoch – bivak je dočasný nocľah pri viacdňovej túre alebo v núdzi. Nie spôsob, ako zadarmo kempovať hore v horách.
Takže aj keď je prázdno, nemaj veci rozhádzané po voľných posteliach. Počítaj s tým, že kedykoľvek môže doraziť niekto ďalší – napríklad aj uprostred noci.
V bivaku je iba pár postelí. Niekedy štyri, inokedy desať. Takže je možné, že sa budeš musieť uspokojiť s lavicou alebo podlahou. Mať so sebou karimatku sa hodí.
Všetko sa odohráva v jednom priestore. Preto sa správaj ticho, nesvieť ostatným čelovkou do očí a skús to raz bez Spotify a reproduktora.
Bivaky nemávajú latrínu. Prejdi sa ďalej od neho aj od chodníka, vykop jamu a potom to za sebou zase zasyp. Vreckovky po malej potrebe si odnes vo vrecúšku.
Prečo pri bivaku nie je ohnisko? Pretože zakladať oheň je tam najskôr zakázané. Z dobrých dôvodov. Zle uhasený oheň – vietor – katastrofa.
Čo vynesieš hore, zase so sebou zober dolu – vrátane bioodpadu a zvyškov jedla, ktoré nepohadzuj niekde okolo. Láka to myši.
Vytras a poskladaj deky, uprav matrace. Utri stôl, zameť podlahu, daj veci na pôvodné miesto. Ideálne nechaj bivak v lepšom stave, než bol.
Hrnčeky, sviečky, riad, lekárničky, plynové kartuše – to všetko má v bivaku zostať pre ďalších hostí. A naopak – môžeš niečím sám prispieť pre dobro ostatných.
Vo winterraume a v bivaku vždy nájdeš nejaké jedlo a plynové kartuše, čo tam nechali tí pred tebou. Nič z toho však neslúži tebe. Je to záchrana pre tých, čo sa do bivaku dostanú v núdzi. A ak už dostaneš chuť na lyofilizované chili con carne, čo sa na teba smeje z police, nechaj tam výmenou niečo z vlastných zásob. Prípadne môžeš nechať aj viac. Ako „platbu“ za prístrešie, ktoré sa ti dostalo.
Asi už máme jasno, že hore v horách ide hlavne o bezpečné prespanie. Dostaneš to nevyhnutné a ako sa s tým popasuješ, je už na tebe. Na horskú chatu si teda zbaľ:
Vo winterraume a v bivaku máš potom vo svojich rukách ešte viac – prípravu jedla, zabezpečenie tepla alebo to, aby si sa cez záveje vôbec prehrabal k dverám. Vezmi si ešte:
Zdieľame jeden priestor. Malú miestnosť, kde sa sotva vyhneme. A každý máme niečo. Jednému smrdia nohy, druhý chrápe a ten tretí si strčí svoj hrniec na pec práve vtedy, keď sa to isté chystáš urobiť aj ty. Nejako sa musíme dohodnúť. A vždy to ide lepšie s úsmevom než agresívnym tónom. Usmievaj sa – si na horách. Kde inde na to máš lepší dôvod. Zvyšok pôjde hladko.
Ako inak nazvať to, že môžeš tam hore, uprostred hôr, prespať v suchu, teple a bezpečí. Horské chaty, winterraumy a bivakové búdy stoja a fungujú vďaka drine a obetavosti iných ľudí. Maj to na pamäti, keď prekročíš ich prah.
A tiež – užívaj si nocľah s pokorou a snaž sa aj dávať a vracať späť. Porozmýšľaj: V akom stave by si chcel bivak alebo winterraum nájsť ty? A práve v takom stave ho po sebe nechaj pre tých ďalších.
Horám zdar!
