Potichu, prosím. Ako nerušiť horský pokoj

Hvízdnutie len tak. Ťukanie palicami o kameň. Hlasný smiech pod vrcholom. Hudba z telefónu. Znie to ako drobnosti – no v horách to počuje každý. Vtáky, srnky, veveričky. A aj ďalší ľudia, ktorí sem prišli práve kvôli tichu. Prečo na ňom záleží? A ako sa naučiť byť v prírode potichu?

Ticho nie je prázdnota

Hory bývali útočiskom pred hlukom. Miestom, kde si človek konečne vydýchol. A dnes? Pokoj si musíme znova vybojovať. Ale nie proti ostatným. Každý môže začať len sám u seba – a inšpirovať druhých príkladom.
Ticho nie je len opak hluku. Je to priestor. Vedomý, bezpečný a liečivý.
Zasnežené štíty hôr v siluete proti zapadajúcemu slnku – foto Greg Boswell
„Ticho nie je neprítomnosť niečoho, ale prítomnosť všetkého.“
Erling Kagge

Prečo na tichu záleží

Všímaš si, ako je tam hore všetko počuť? Zvýsknutie na skale sa rozletí po doline a prebudí celý les. Srnky sa rozutekajú, mláďatá v hniezde stíchnu – a ten vzácny sokol? Možno sa už nikdy nevráti.
Ticho však nie je dôležité len pre zvieratá. Kto niekedy išiel sám po hrebeni alebo spal pod holým nebom, vie, ako ticho mení vnímanie. Všetko je ostrejšie. Hlbšie. Dôležitejšie. Ticho dáva priestoru váhu. Ideš potichu a počuješ viac. Šum rieky. Čvirikanie nad hlavou. Vietor, ako sa hrá v ihličí. A niekedy aj vlastné myšlienky.
Trailový bežec pri východe slnka na vrchole hory v bunde Rab Downpour Trail Light Jacket a s batohom Veil XP 30 – foto Jake Baggaley

Asolo Acadia

Našľapuješ ticho. Ale isto-iste. Tieto ľahké topánky od obuvníkov z rodiny Zanatta majú priľnavú podrážku, ktorá ťa udrží aj na vlhkých kameňoch. Nepremoknú a majú aj rozšírenú verziu. Budeš sa v nich jednoducho cítiť dobre. Pretože v Taliansku vedia, ako také pohodlné topánky do tichých hôr vyrobiť.
Skupina turistov stúpajúca po lesnom chodníku v letnej horskej krajine – foto Jeremiah Watts
„Hory sú tiché učiteľky s hlasnou ozvenou.“
Reinhold Messner
Osamelý turista v zimnej krajine mieri k majestátnym skalným stenám za ranného svetla – foto Greg Boswell

Čo všetko robí hluk

Nejde len o krik. Hluk v prírode nevyzerá ako na koncerte – a predsa môže byť rovnako rušivý. Stačí hudba z telefónu vo vrecku. Hlasný rozhovor na chodníku. Pískanie „len tak“. Zips stanu uprostred noci.
Znie to ako drobnosti. Ale tam vonku sa nesú ďaleko. A ticho, ktoré rušíš, nepatrí len tebe.
„Ticho neznamená otočiť sa chrbtom k svetu. Znamená počuť všetko.“
Erling Kagge

Skús si všimnúť

Koľko zvukov so sebou nesieš? Cinkajú ti karabíny na batohu? Počujú ťa ostatní o zákrutu skôr, ako ťa uvidia? Hovoríš viac, ako treba? Počuješ vôbec les, alebo len seba? Možno sa dá niečo z toho „vypnúť“.
  • Hudba z telefónu alebo reproduktora.
  • Hlasné rozprávanie a rehot na celý les.
  • Pískanie, spievanie, zbytočné pokrikovanie.
  • Karabíny a ďalšia výbava cinkajúca na batohu.
  • Buchnutie dverami auta na parkovisku o štvrtej ráno.
  • Čelovka na plný výkon (aj svetlo robí hluk – vizuálny hluk).
Ilustrácia hlučnej výbavy na batohu – hudba, karabíny a vizuálny hluk narúšajúci ticho prírody

Ako sa pohybovať potichu

Ticho nie je o tom stáť ako peň. Ticho je zručnosť, ktorá začína tým, ako sa tam vonku pohybuješ. Skús pár jednoduchých pravidiel.
Dvaja turisti v horskom oblečení Rab pri výstupe v rannom slnku, fotil Daniel Hug
Krok za krokom
  • Nedupi ako tank – skús mäkší došľap, ako naboso.
  • Po kameňoch choď opatrne – nech sa ti spod nôh nevalia do doliny.
  • V ihličí alebo tráve môžeš doslova „plynúť“. Počúvaj to.
  • Keď sa dá, spomaľ tempo a vnímaj povrch pod sebou.
Usporiadaj si výbavu
  • Karabíny a mačky – železo patrí do batohu.
  • Prilbu, čakan, palice – pritiahni k batohu, nech necinkajú.
  • Pred odchodom sa prejdi – a počúvaj, čo vydáva zvuk.
Hovor menej, tichšie
  • Nesnaž sa prekričať kroky – povieš to, keď zastanete.
  • Tlmený hlas bohato stačí.
  • Netreba komentovať každú odbočku.
  • Ticho medzi slovami nie je trápne – je vzácne.
Čelovka s rozumom
  • Používaj červené svetlo, ak sa dá.
  • Nezapínaj čelovku zbytočne na plný výkon.
  • A hlavne: nie do očí – ani ľuďom, ani zvieratám.
„Dá sa chodiť pomaly, zľahka, potichu – a nechať hory, aby ťa pozvali dnu.“
Nan Shepherd

Ticho v tábore

Cez deň sa všeličo stratí. No len čo zapadne slnko, zvuky stíchnu – a každý nový je počuť o to viac. Sadni si večer do spacáka a počúvaj. Čoskoro zistíš, čo všetko ruší – hoci to vôbec nemusí byť nahlas.
Ručne kreslená ilustrácia človeka sediaceho na karimatke a vychutnávajúceho si výhľad na horskú krajinu

Ticho ako nástroj

Ticho nie je len ohľaduplnosť. Je to pomôcka. Kompas. Spôsob, ako viac vnímať a lepšie sa orientovať – v prírode aj v sebe.
Osamelý turista v žltej bunde Rab pri zimnej túre zasneženou krajinou v horách
Načúvaj krajine
  • Vietor v korunách stromov ti napovie, že sa niečo blíži.
  • Zvuky snehu ťa varujú pred rizikom, ktoré nevidíš.
  • Stíchnutie vtákov upozorní na zmenu, ktorá prichádza.
  • Keď budeš ticho, počuješ viac – aj vlastnú intuíciu.
Vnímaj ticho v sebe
  • V tichu myšlienky neplynú po povrchu – usádzajú sa hlboko.
  • Mozog si oddýchne. Začneš počuť, čo ti bežne uniká.
  • Vzniká priestor pre pokoj, vďačnosť a nové nápady.
„Len keď ide človek sám v tichu, môže sa skutočne dostať do srdca divočiny.“
John Muir

Rab Protium

O správnom horalovi príroda nevie. A horal zasa nevie o správnom batohu. Celodenné túry, fastpacking, ferraty. Priedušný chrbtový panel s polotuhou konštrukciou sa ohýba presne podľa tela. Proste sa prispôsobí. A vrecká a priehradky sú presne tam, kde sú najviac potrebné.

Keď stretneš niekoho hlučného

Nie každý prišiel do hôr za tichom. A nie každý vie, že ruší. Často stačí málo – hoci len vľúdny podnet. Nezačínaj výčitkou. Nevysvetľuj štýlom „ja to viem lepšie“. Hluk sa utíšiť dá, ego ťažko. Možno pomôže len niečo ako:
„Ja tu zvyčajne vypínam všetko – aj seba.“
„Je tu taká krásna akustika, že sa snažím vôbec nehovoriť.“
„Počuješ to? Mne sa zdá, že ten les dýcha.“
A niekedy stačí ísť príkladom – stíšiš sa a spomalíš. Ticho je totiž nákazlivé. Len nie cez nátlak. Ale cez prítomnosť.
Siluety dvoch turistov pri výstupe zasneženým horským hrebeňom za ranného svetla – foto Hamish Frost
„Ticho samo osebe je bohaté. Je exkluzívne a luxusné. Je to kľúč k odomknutiu nových spôsobov myslenia.“
Erling Kagge

Desatoro tichého horočloveka

Mlč, keď hovorí príroda. 
Vŕzganie snehu povie viac než slová.
Hudbu nechaj doma. 
Príroda má svoj vlastný playlist.
Hovor potichu. 
A len keď treba. Nech každé slovo niečo znamená.
Nerob z batohu orchester. 
Čo hrkoce, priviaž. Čo šuští, zabaľ.
Kroky nie sú bubny. 
Našľapuj tak, aby si nezobudil celý les.
V noci buď ako tieň. 
Svetlo aj zvuk sa nesú ďaleko.
Čelovku stlm.
Nemusíš žiariť ako billboard.
Ticho medzi ľuďmi nie je trápne. 
Je to priestor pre prítomnosť.
Ticho nie je ani nuda.
Je to vzácny stav mysle.
Buď ten, kto začína.
Inšpiruj. Ticho sa šíri potichu. Ale šíri sa.
Ilustrácia spiacej líšky ako symbolu pokoja a ticha v prírode

Bridgedale Hike MW

Takže o hluk nestojíme. A čo zápach? Merino ponožky zo severoírskeho Newtownards rýchlo utíšia aj ten. Môžeš ich nosiť týždeň v kuse a stále budú príjemne mäkké. A čo vydržia? Šialené veci – roky používania bez prederavenia. Veď majú aj doživotnú záruku. Len pozor – sú návykové.

Ticho je tvoja voľba

Muž v modrej bunde Rab Downpour Jacket s kapucňou vo vlhkom prostredí pri vodopáde – foto Krystle Wright
V horách sa každý zvuk znásobí. Aj ten, ktorý vyzerá nevinne. Hvízdnutie. Kameň uvoľnený nepozorným krokom. Poznámka len tak do vetra. Keď necháš ticho znieť, začuješ veci, ktoré inokedy zaniknú – vodu, vietor, sneh. A možno aj sám seba.
Ticho nie je niečo, čo musíš hľadať niekde ďaleko. Stačí ho nerušiť. Všímať si, čo púšťaš do sveta. A či to za to stojí.
„Hlukov je mnoho. Ale ticho je len jedno.“
Kurt Tucholsky
newsletter

Prihlás sa na newsletter

Keď ho budeš čítať, studený vzduch ťa poštekí na tvári. Hory volajú…
Horolidi newsletter SK
envelopemagnifiercrossmenuchevron-upchevron-down