Prvý dojem? „Sedia ako uliate. Nikde netlačia, krásne obopnú nohu,“ zhodujú sa Filip aj Kika. Obaja si so sebou na cestu pribalili niekoľko rôznych modelov ponožiek Bridgedale zo severoírskeho Newtownards – rôznych gramáží, výšok aj farieb. „Mal som so sebou štyri páry a z nich som prešliapal len jeden – ten s najnižšou gramážou. Ale niet sa čomu čudovať, nešetril som ho!“, hodnotí Filip.
Okrem pohodlia oboch nadchla aj rozmanitosť dizajnu: neutrálne aj výstredné farby, a pritom stále funkčné. „Nosil som aj červený pár, v ktorom som úplne žiaril. Teda kým nebol celý od blata,“ smeje sa.
V severoírskom Newtownards sa ponožky vyrábajú viac ako sto rokov. A úplne inak než väčšina ostatných ponožiek na svete. Vo výsledku ti teda stačí len niekoľko málo párov Briddgedale – a teda ušetríš.
Na treku Te Araroa sú suché nohy utópia. Voda je tam všade – žiadne mosty, žiadne obchádzky. Proste tadiaľ vedie cesta, tak tadiaľ choď. „Boli dni, keď sme museli brodiť viac než sedemdesiatkrát,“ spomína Filip. Aj ten najmenší potok sa dokázal rozvodniť. „Na začiatku sme sa snažili mať vyhradený pár ponožiek na brodenie. Ale po pár týždňoch na trase a niekoľkých stovkách brodov sme rezignovali a vždy sme si obuli tie, čo boli najviac poruke – prípadne aj tie mokré ešte z predchádzajúceho dňa. A napriek tomu všetkému ponožky vydržali celú trasu.“
„Na obed sme si vždy vyzuli topánky a ponožky,“ opisuje Kika. „A aj keď boli ponožky z brodenia úplne premočené, po vyžmýkaní a hodinke na priamom slniečku sme sa obúvali do suchého.“ Kika porovnávala aj s bambusovými ponožkami, ktoré tiež mali so sebou: „Bridgedale uschli oveľa rýchlejšie a aj vďaka tomu nesmrdeli.“
Začína sa to pri prírodnom vlákne z merino vlny. To sa pri výrobe „omotá“ odolnejším syntetickým vláknom a z tejto kombinácie potom vzniká hustý a húževnatý materiál, ktorý vydrží aj roky používania.
Zdá sa to nepravdepodobné – ale presne to sa na Te Araroa stalo. „Prechodil som dva páry topánok. Úplne som ich zničil. Posledných pár desiatok kilometrov som mal pocit, že chodím viac mimo topánky než v nej,“ smeje sa Filip. „Ale ponožky vydržali.“
A Kika na tom bola podobne. Počas 1300 kilometrov striedala tri páry Bridgedale – a všetky prežili trail bez jedinej dierky. A to aj napriek tomu, že si prešli stovkami brodov, blatom, kamením aj drhnutím v pochybných hostelových práčkach. „Na rozdiel od našich ostatných kamarátov na treku sme nemuseli kupovať nové ponožky, pretože by tie staré boli deravé,“ porovnáva odolnosť Bridgedale s inými a ešte poznamenáva: „Keďže sme veľa nocí strávili v útulniach s ostatnými hikermi, môžeme aj zhodnotiť, že Bridgedaly v porovnaní s ostatnými smrdia o dosť menej.“
Hneď po upletení sú ponožky ešte o dosť väčšie než výsledný produkt. Až potom, ako sa opakovane vyperú v pare a niekoľkokrát vytvarujú na kopyte, získajú výslednú veľkosť. Nikdy sa teda nezrazia a navždy si zachovajú svoj tvar.
Najväčšia záťažová skúška? Longwood Forest. Miesto, kam by sa žiadny bežný turista so zdravým rozumom dobrovoľne nevybral. „Medzi hikermi má Longwood povesť najblatistejšieho úseku celej trasy,“ opisuje Filip. „A tie chýry rozhodne neklamali.“
Čakali ich dva dni a takmer štyridsať kilometrov v teréne, kde nebola ani šanca na pevný krok. Len blato, blato a zase blato. „Najprv sme sa ho snažili preskakovať. Ale nebolo kam. Tak sme to po chvíli vzdali a začali sa ním brodiť.“ Väčšinu času sa borili do polovice lýtok. Občas po pás. A nikdy si nemohli byť istí, čo príde pri ďalšom kroku. „Ešte šťastie, že sme išli s našou trail family a mohli sme si navzájom pomáhať von z tých najväčších močiarov.“
Noc prečkali v útulni bez vody. Do spacákov museli vliezť celí špinaví. A ráno? „Nie je nič horšie, než si zrána naťahovať premrznuté, skrz-naskrz zablatené ponožky,“ hovorí Filip a Kika nadväzuje: „Keď som si ich obliekala, neubránila som sa pár slzičkám. Ponožky boli mokré a ľadové. Myslela som si, že mi odpadnú nohy. Našťastie merino začalo rýchlo fungovať a po pár stovkách metrov ma ponožky hriali, aj keď boli úplne premočené.“
Prirodzené antiseptické, antimykotické a antibakteriálne vlastnosti merino vlny zabraňujú tvorbe zápachu. Ponožky Bridgedale tak môžeš vyvetrať na stanovej šnúre alebo v nich rovno vkĺznuť do spacáku – a ráno zase pokračovať s tým istým párom.
Na najvyšší bod trasy – Stag Saddle – dorazili za výnimočných podmienok. Na vrcholkoch cez noc napadlo skoro dvadsať centimetrov čerstvého snehu a oni sa s čelovkou predierali čerstvou nádielkou. V ľahkých trailových topánkach. „Topánky už boli samá diera, trčali mi z nich ponožky na všetky strany,“ spomína Filip. Pri východe slnka sa konečne vyjasnilo. Všetko naokolo iskrilo a z topánok vyrastali malé cencúle.
Filip s Kikou chceli pôvodne zahrnúť do svojich trailových štatistík aj počet brodov. „Ale potom sme brodili tak často, že by sme sa asi nedopočítali,“ hovorí Kika. „Navyše nám to pokazili tí, čo trasovali chodník – niekedy totiž cesta viedla priamo riekou, a to sme nevedeli, ako započítať.“
Každý pár ponožiek Bridgedale prejde pred opustením továrne v severoírskom Newtownards ručnou kontrolou. S takto overenými ponožkami potom získaš aj doživotnú záruku na spracovanie a použité materiály.
