Ako väčšinou – vybieham bez plánu. Doma sa to už ale nedá vydržať, keď mám za oknami lúku, nad lúkou lesy a nad lesmi hrebene hôr – hrebene mojich Jeseníkov. Mám akurát prvotný smer. Predstavu a tušenie, kam by som rád. Ale nepoznám trasu, cieľ ani počet kilometrov. Najradšej by som len vystrelil a utekal. Bez ničoho – iba v trenírkach, tričku a teniskách. Toto je tá sloboda! Lenže tento svoj neplán a nepočet kilometrov asi iba na čučoriedkach, ktoré nazbieram popri chodníku, nedám. Musím slobodu trochu spútať. Musím si vziať batoh.
Na taký beh do neznáma nemôžem vyraziť len s tromi decami vody za pásom. Jeseníky sú síce mini hory, ale stále hory. Príde búrka, príde hlad, nakoniec príde aj tma. Prísť môže čokoľvek. A ako budem potom rád, že si na chrbte opatrujem suché tričko, bundu, nepremokavé ponožky, čelovku a dve tri tyčinky navyše.
A keď to vezmem zo všetkých strán, batoh mi pri behaní nakoniec slobodu aj priniesol.
S batohom sa mi totiž podarilo objaviť nový šport. Respektíve taký duatlon. Do batohu som si zbalil lezečky a kus špagátu a vyrazil poklusom od skaly ku skale. Na každú som vyliezol niečo ľahšie, a takto som nabehal povedzme dvadsať kilometrov a vyliezol päť šesť ciest. Starí klasici to samozrejme považovali za normálny tréning – a to najskôr aj liezli v tom, v čom bežali. Ja som si to ale s moderným vybavením aj moderne nazval:
Climbrunning.
Iba ten starý batoh mi na chrbte celý čas tak neškodne, akoby nič, poskakoval, až mi ramenné popruhy vybrúsili drážky do krku. Au! Pravda, nebol vyslovene bežecký. Zatiaľ čo Rab Aeon LT bežecký je. Takže som doň vložil aj viac dôvery.
A on ma ešte prekvapil.
Na pohľad to totiž nie je taká tá obopínajúca pretekárska bežecká vesta. Vyzerá jednoducho ako batoh. Malý a kompaktný, ktorý si pokojne vezmeš na túru. Batoh, do ktorého sa zmestí viac než deväťdesiatgramová vetrovka a tri gély.
Ale aj pri svojej „bežnosti“ má Rab Aeon LT rovnaké – alebo aspoň veľmi podobné – ramenné popruhy ako práve tá bežecká vesta. K tomu dva pružné hrudné popruhy a jeden bedrový. Takže na chrbte sedí. Dokonca ani pri behu z kopca sa extra nevrtí a neposkakuje hore-dolu. Samozrejme, drobný pohyb zaznamenáš – pri objeme 18 litrov sa to snáď ani eliminovať nedá. A áno, bežecké vesty sedia na tele ako prišité, lenže zase nemajú taký objem.
Podľa vzoru bežeckých viest má ale Rab Aeon LT na ramenných popruhoch vrecká na gumovú fľašu, telefón aj energetickú tyčinku. A potom má tie veľké strečové vrecká po stranách. Skvelá vec! Iba do nich za behu siahneš rukou, vylovíš si čelenku alebo okuliare a pokračuješ. Ani nezastavuješ. Paráda!
Univerzálne veci bývajú na nič. A tie špecializované – okrem tej jednej veci, na ktorú sú určené – bývajú tiež na nič. Niekomu to vyhovuje – keď má jeden batoh na behanie, iný na bicykel, ďalší na túry. A niekomu to zase príde ako plytvanie. To už záleží na každom. Batoh Rab Aeon LT je primárne bežecký. Ale pretože sa od klasických bežeckých viest líši svojím objemom aj stavbou, môžeš si ho pokojne vziať napríklad na ten bicykel. Alebo na nejakú kratšiu túru. Alebo na climbrunning.
Tieto veci sa zídu tam, tam aj tam:
Možno ti ale napadá, ako môže Rab – značka, ktorá doteraz vyrábala iba oblečenie a spacáky – len tak z plezíru vymyslieť dobrý bežecký batoh. Lenže v skutočnosti Aeon LT nie je iba Rab, ale aj Lowe Alpine, ktorý robí batohy už od roku 1967. Tieto dve značky totiž patria pod jednu spoločnosť a ich produkty sa prelínajú. A tak aj tento (ne)bežecký batoh má premyslené a rokmi preverené prvky:
Tak šup do hôr. S Aeonom je to celkom fajn.
