Malý Tom sa teda narodil o tri mesiace neskôr. Celkom zdravý a pripravený nasledovať v horách svoju mamu. Veď tú najhrozivejšiu z alpských stien – onen Eiger Mordwand – mal zlezenú skôr ako ktorýkoľvek iný horolezec. Od Alison Hargreaves to však nebol čin, za ktorý by práve zbierala obdiv. „Sebecká matka, ktorá sa stala obeťou vlastných ambícií na úkor svojich detí.“ Takto ju mnohí ľudia hromadne zaškatuľkovali a Alison ich svojimi ďalšími činmi v horách v tom presvedčení len utvrdzovala. Bola totiž jednou z najlepších horolezcov sveta. Pozor, nielen najlepších horolezkýň – ale všetkých horolezcov. Až do onej výpravy na K2.
Rovnako ako mnohí ďalší veľkí britskí horolezci, aj Alison Hargreaves strávila väčšinu života v Peak District. Skaly z hrubého pieskovca lemovali celé jej detstvo, ktoré s rodičmi prechodila v turistických topánkach. A v trinástich rokoch potom prvýkrát pričuchla k lezeniu. Logicky k tomu muselo dôjsť. Nemohla predsa na skaly, ktoré vyrastali všade naokolo, stále len nábožne vzhliadať. O to skôr, keď v škole sedela v lavici pred pani učiteľkou Hilary – manželkou horolezca Petra Boardmana, ktorý neskôr, v tridsiatich jeden rokoch a s ohromným zoznamom ešte ohromnejších výstupov, zmizol na severovýchodnom hrebeni Everestu.
V škole vtedy liezli takmer všetci. Vidieť na skalách v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ženu však stále nebolo bohvieako bežné. Skôr to vyvolávalo údiv. A možno aj ľahké pohoršenie. Alison to však netrápilo. Konečne našla smer, ktorým mohla nasmerovať svoju vnútornú agresiu a mentálnu silu. Pohyb po skale vyzeral v jej podaní akosi samozrejme.
A v osemnástich, len krátko po skončení strednej školy, stretla Jima – Jima Ballarda. Svojho budúceho muža, s ktorým si otvorili horolezecký obchod. Alison o svojich veľkých výstupoch v horách začala hrdo písať do londýnskeho Alpine Journalu, ale ešte hrdší britskí horolezci – muži – ju napriek úspechom úspešne prehliadali. Mladá alpinistka však zaujala Američana Jeffa Lowa. A v roku 1986 odcestovala na svoju prvú himalájsku expedíciu.
Pri neúspešnom pokuse o výstup novou cestou na Kangtegu (6782 m) s Jeffom Lowom prvýkrát na vlastné oči uvidela inú horu. Bohyňu, ktorá ju očarila – Mount Everest. A hneď vedela, že raz – a ideálne čo najskôr – musí stáť na jej vrchole. Sama a bez kyslíka. Lenže práve vtedy jej do života vstúpil malý Tom. Človiečik, ktorý sa formoval v jej tele. Everest išiel bokom. Ale na Eiger si ešte s Tomom trúfla – a poriadne to od ľudí schytala.
Po Tomovi sa potom narodila Kate a veľké lezenie muselo počkať. Alison sa túlala nanajvýš po útesoch v Peak District, a to väčšinou s celou rodinou. Ale jej túžby nezmizli. Naopak, kopili sa jedna na druhú.
A v lete roku 1993 konečne vyplávali na povrch – rozhodla sa počas jedinej sezóny vyliezť všetkých šesť najväčších alpských stien. Každú za jeden deň. A sólo – celkom sama. To sa dovtedy nikomu nepodarilo – Eiger, Matterhorn, Grandes Jorasses, Piz Badile, Tre Cime di Lavaredo a Petit Dru. Alison Hargreaves to dokázala ako prvý človek na svete. A to pre mizerné podmienky, ktoré v to leto v stenách panovali, musela na Eigeri a Grandes Jorasses vymýšľať alternatívne cesty – dobre známymi normálkami to nešlo.
Alison sa stala profesionálnou horolezkyňou. V horách sa jej darilo – ale rodinný lezecký obchod živoril. Aby ho s Jimom zachránili, zadlžili sa. A riadne. Lenže to nijako nepomohlo – obchod aj tak museli zatvoriť a zrazu mali problém vôbec splácať hypotéku na dom, v ktorom žili. Dlhy všetko zožrali. Možno aj preto sa Alison rozhodla vyťažiť čo najviac zo svojej popularity a naplánovala si opäť niečo, čo dovtedy nikto pred ňou nedokázal. Mount Everest, K2, Kančendženga – tri najvyššie hory sveta počas jedného roka, samozrejme bez kyslíka.
Na Everest vyliezla v máji 1995. A hoci ju do predsunutého základného tábora vo výške 6400 metrov ešte podporoval tím komerčnej expedície, na celom severnom hrebeni, kadiaľ v roku 1924 stúpal aj George Mallory, už pre Alison platili vlastné, veľmi tvrdé pravidlá. Vybavenie si nosila výhradne sama, rovnako si sama kopala a stavala výškové tábory. Fixné laná obchádzala bez povšimnutia a podobne prehliadavá bola aj k ponukám čaju od iných horolezcov na trase.
O mesiac neskôr už stála pod K2. Zlovestné mraky ovinuté okolo vrcholu sa ju však akoby už vopred snažili varovať, že sa k hore blíži niečo ešte horšie.
Spolu s Alison sa o K2 pokúšalo hneď niekoľko ďalších expedícií. Počasie však nebolo dobré už od samého začiatku. Alison napriek tomu čoskoro nakukla kúsok nad hranicu ôsmich tisíc metrov – nad štvrtý a posledný výškový tábor. A po odpočinku sa potom 9. augusta spolu so skupinou ďalších horolezcov vydala v ústrety vrcholu. Tretí výškový tábor hľadali pod snehom azda hodinu. Lavína ho celý pochovala – nič nezvyčajné na svahoch takej krutej hory, akou je K2. V sobotu 12. augusta sa potom prebudili do jasného dňa vo štvrtom výškovom tábore, ale od samej únavy sa nikto neodhodlal vyraziť k vrcholu. Vážny pokus si naplánovali až na ďalšie ráno.
Alison Hargreaves opustila svoj stan dve hodiny po polnoci – odhodlaná dokončiť druhú fázu svojej trojvrcholovej misie. Piati horolezci – medzi nimi aj Peter Hillary, syn slávneho Edmunda Hillaryho – sa však v ten deň otočili ešte pred obávaným Bottleneckom, nad ktorým vytrvalo hrozí obrovský sérak. Hillarymu sa nepozdávalo počasie – zlé tušenie ho presvedčilo k návratu.
A naozaj. Dolinou sa od juhu valil teplý vlhký vzduch a jeho zrážka s mohutnou tlakovou výšou, ktorá sa pre zmenu blížila zo severnej, čínskej strany K2, bola neodvratná.
Búrka už zasiahla neďaleký Broad Peak a horolezci, zostupujúci v neskorom popoludní po jeho svahoch, so zdesením pozorovali postavy na K2, ktoré – stále stúpali nahor! Alison si kľakla do snehu na vrchole K2 chvíľu po šiestej hodine a vôbec netušila, aká skaza sa k nej blíži. Počasie nad jej hlavou bolo totiž stále celkom dobré. Vydala sa dole. A chvíľu nato búrka udrela v plnej paráde.
Na otvorenom temene K2 boli Alison, Američan Rob Slatter, Novozélanďan Bruce Grant a traja Španieli Javier Escartin, Javier Olivar a Lorenzo Ortiz bez okolkov vydaní napospas drvivej sile prírody. Proti náporu vetra boli jeden ako druhý celkom bezbranní. Jedného po druhom ich ľadový uragán dvíhal do vzduchu a strhával bezmocné telá do roklín južnej steny. Len Kanaďan Jeff Lakes sa zázrakom dostal až do druhého tábora, kde však zomrel vyčerpaním.
Keď sa o deň neskôr nad K2 opäť rozprestrela modrá obloha, zvyšní členovia španielskej expedície, ktorým sa podarilo včas ustúpiť a prečkať búrku v relatívnom bezpečí výškového stanu, uvideli na svahu pod štvrtým táborom opustenú topánku. O tristo metrov ďalej, na úplne neprístupnom mieste, ležalo snehom pokryté telo. Podľa výrazne zeleného oblečenia nebolo pochýb, že je to ona. Najväčšia britská horolezkyňa mala tridsaťtri rokov. Jej deti štyri a šesť.
Tom Ballard, syn Alison Hargreavesovej, v horách až desivo nasledoval svoju matku. Najprv počas jednej zimnej sezóny, od decembra 2014 do marca 2015, vyliezol sólo všetkých šesť veľkých alpských stien. A v zime roku 2019, keď mal tridsať rokov, sa s Danielom Nardim vydal na osemtisícovku Nanga Parbat. Ich telá našli 9. marca 2019 – potom, čo 24. februára prestali komunikovať so svetom.
Alison Hargreaves podľa tvrdení svojich priateľov vôbec nebola sebecká matka. Naopak, bola rodinne orientovanou ženou, ktorá na svoje horolezecké výpravy často brávala aj svojho manžela (tiež horolezca) a obe deti.
