Batoh Lowe Alpine Altus s objemom 52 až 57 litrov ma tento rok sprevádzal celou sezónou. Počas nej mi mäkko sedel na chrbte a pevne sa ma držal pri všetkých mojich horských eskapádach. A tá posledná bola obzvlášť vydarená.
Kedy sme našu spoločnú jazdu začali? Už v apríli.
V Česku sa na nás ešte sypali snehové vločky, ale veľkonočná Garda – to bola iná liga! Azúrová obloha a hrejivé slnko. V tomto ferratovom Eldoráde sme jar hltali každým pórom. A komu bola na ferrate Sentiero Contrabbandieri ešte zima, toho zahriala slušná expozícia. Fixné laná by ste tam hľadali márne. Nie je to totiž ferrata v pravom zmysle slova. Skôr starý pašerácky chodník vysekaný do skaly. Lemuje jazero a pohyb na úzkej rímse si vyžaduje pokoj – ani krok vedľa.
Na ferrate Monte Albano by sme sa však bez oceľových lán už nezaobišli – je to silovo náročný majstrštyk nad dedinou Mori. Človek tam lezením nejaký čas strávi, a tak mi slnko, ktoré sa do nás celý čas opieralo, na kožu vymaľovalo prvé tohtoročné pehy. A potom nás zlákali hory na severe. Ikonická ferrata Rino Pisetta vedie v kolmej exponovanej stene a jar tam zatiaľ nazerala len opatrne. A na ferrate Signora delle Acque som už z batohu postupne vytiahla tričko s dlhým rukávom, potom mikinu a nakoniec aj bundu. Ako názov ferraty tak trochu napovedá, cesta vedie kaňonom s vodopádom a slnko sa tam len ťažko prehryzie.
„Ako to robíš, že máš so sebou na ferrate celú skriňu?“ čudovali sa chalani.
„Chce to proste dobrý batoh. Veľký, ale aj ľahký. Aby sedel na tele a mal kopu vreciek,“ žmurkla som na nich svoje tajomstvo.
V lete sme sa vybrali na pešie túry okolo rakúskeho jazera Altausee. Výhľady vykúpené niekoľkohodinovým stúpaním. Kochačka na Dachstein a Totes Gebirge. Rozhodne však nie som žiadna ťava, takže musím piť veľa a pravidelne. A môj „Altík“, ako som batoh pomenovala, s veľkými zásobami vody našťastie počíta. Má vzdušný chrbtový systém, ktorý stále pekne vetrá, takže aj keď som so sebou ťahala dve dvojlitrové fľaše s vodou – teda poriadnu záťaž na také horúce dni, nie že by som mala chrbát úplne suchý, ale spotený som ho rozhodne nemala. To bolo fajn.
A fajn to bolo aj pri mojich niekoľkodňových potulkách brdskými lesmi, kde sa mi navyše hodila oddelená spodná komora na spacák. Tiež stačilo vyrolovať golier z hlavnej komory a hneď som mala k dispozícii ďalších päť litrov na svoj šatník navyše.
Priadla som blahom.
Vždy to tak mám, keď spím pod holým nebom. Čo si nenesiem, to nemám – perfektné! A počasie ako mi prialo! Len raz ma zastihol drobný dáždik – a ten odolný materiál s vodoodpudivou úpravou HydroShield hravo zvládol. Dokonca aj popol, ktorým som si batoh zašpinila pri ohni, išiel z povrchu ľahko dole. Stačilo ho krátko opláchnuť v potoku.
S tvrdším zaobchádzaním sa v Lowe Alpine asi počíta.
Najväčšie dobrodružstvo ma však čakalo na samom konci sezóny. Königsjodler – nekonečné lezenie po rozoklanom hrebeni hore, dole, hore a tak stále dokola. A v celej škále podmienok. Zo slnka sme sa ponorili do hmly, z hmly prišiel dážď a pod vrcholom, skoro v 3000 metroch, sme sa dočkali aj prvých tohtoročných vločiek. Desať hodín v plnom nasadení.
Cesta dole potom potvrdila tvrdenie, že zostup býva ťažší ako výstup. Zvolili sme chodník Mooshammersteig. A nie, nebolo to zadarmo. Ľadovec, zlézanie a zostup pätnástich stoviek výškových metrov exponovaným skalným terénom s neistenými lezeckými pasážami. Vďaka sivej padajúcej hmle bola skala miestami aj dosť klzká. Až tak, že som sa v jednej chvíli vybrala po zadku dole. Pri páde som zaľahla batoh a zakliesnila sa ním v úzkom komínku.
Čo teraz? Chvíľu som lapala po dychu a potom som začala sčítavať škody. Nohavice na franforce a zadok začal hrať všetkými farbami. Chrbát mi našťastie kryl batoh. A ako po takej jazde po holej skale dopadol? Bez ujmy! Ale naozaj bez jedinej. Ani škrabnutie. Do rovnakého stavu som sa potom snažila uviesť svoju psychiku a krok za krokom sme pokračovali pomaličky polehučky dole. A keď som po dvoch dňoch balila ten svoj nezničiteľný Lowe Alpine do auta, otočila som sa ešte s pokorným „ďakujem“ naposledy k hore.
Bol to poriadny záťažový test – pre nás oboch. A obstáli sme – my obaja.
Nástupcom testovaného batohu Altus je Lowe Alpine Cholatse. Líši sa len nepatrne v chrbtovom paneli.
