„GORE-TEX? Na nič! Nohy sa potia viac ako v topánkach bez membrány. A po dvoch hodinách v daždi? Čľapká to, ako keby som stál v rybníku.“ Áno, áno. To sa občas hovorí. A aj stáva. Ale je problém v membráne? Alebo v tom, že vlhkosť má aj iné cestičky a každá membrána svoje fyzikálne limity?
Membrána je v topánke skrytá medzi podšívkou a vrchným materiálom. Takže ju priamo nevidíš, obopína však celú nohu. Od špičky po horný okraj topánky. Keď vlhkosť presiakne cez zvršok alebo švy, zastaví sa práve na membráne – a ďalej sa už nedostane.
Nie je to však nejaký čarovný igelit. Skôr múdre sitko. Má v sebe miliardy pórov, ktoré sú také malé, že nimi neprejde kvapka vody, no zároveň dosť veľké, aby nimi prešli molekuly vodnej pary (v tomto prípade potu). Kvapka je oproti pórom zhruba 20.000-krát väčšia, vodná para naopak 700-krát menšia. Takže voda zostáva vonku, para môže von.
Membrána je plnohodnotný konštrukčný diel topánky – nie len nalepená fólia. Vo vnútri topánky je umiestnená ako tenučká, samostatná vrstva medzi vrchným materiálom (kožou alebo textilom) a podšívkou. Môžeš si ju predstaviť ako ďalšiu „ponožku“, ktorá obopína chodidlo. Ušije sa zvlášť, jej švy sa prelepia nepremokavou páskou a celý tento balíček sa potom vloží pod zvršok a spojí s podrážkou.
Toto sa nedalo obísť, ani keby Bob Gore (ten, čo vymyslel GORE-TEX) spojil sily s Einsteinom a Oppenheimerom. Možno si spomenieš na pokus z hodín fyziky. Do pohára s vodou sypeš po lyžičkách soľ. V určitej chvíli je však v pohári toľko soli, že ďalšia lyžička sa už nerozpustí. Soľ len zostane ležať na dne. Hovorí sa tomu nasýtený roztok.
Rovnako to funguje, keď je vzduch vonku plný vody – 100 % vlhkosť, hmla, teplý hustý dážď. Vodná para z tvojho potu sa jednoducho nemá kam vtlačiť. Cez membránu by sa pretlačila, ale za ňou je prostredie, ktoré ďalšiu vlhkosť nepojme. A ty potom máš pocit, že ten prekliaty „goretex“ premokol. Nepremokol. Len sa vodná para zrazila na vodu.
Membrána funguje najlepšie, keď je chladnejšie a nie príliš vlhko – jar, jeseň, zima, dážď alebo sneh. Vo vnútri topánky musí byť jednoducho teplejšie a vlhkejšie ako vonku – aby mal pot kam odchádzať. Horšie je to v teplom dusnom počasí a pri dlhom lejaku, keď má vzduch 100 % vlhkosť a zvršok topánok je navyše nasiaknutý vodou. Okolité prostredie potom funguje ako ten nasýtený roztok.
Keď zvršok topánky nasiakne vodou, sme zase pri probléme, že vodná para nemá kam odchádzať. Do nacucanej kože alebo textilu to nejde. A tak v topánkach cítiš vlhko, aj keď membrána nepremokla. Preto je potrebná vodoodpudivá úprava zvršku. Vďaka nej sa voda nevsakuje (alebo len minimálne) a membrána môže odvádzať vodnú paru von.
Vodoodpudivá úprava udržiava zvršok čo najsuchší. Nie je to však tak, že nastriekaš impregnáciu a topánky budú nepremokavé aj bez membrány. Je to len povrchový efekt – voda sa správa inak na impregnovanom povrchu než na holej brúsenej koži či textile. Vodoodpudivá úprava tak predovšetkým podporuje správnu funkciu membrány.
Používaním sa opotrebúva a časom prestane fungovať. Spoznáš to podľa toho, že špička v mokru tmavne a voda sa do materiálu vpíja namiesto toho, aby perlila a stekala. Preto je potrebné raz za čas topánky vyčistiť a znova naimpregnovať. Pozor však – na každý materiál sa hodí iná impregnácia a nevhodné prípravky môžu priedušnosť zvršku ešte zhoršiť. Ako to nepokaziť, sa dočítaš tu.
Ak máš v topánkach vlhko, vinníkom väčšinou nie je membrána. Ak nie je poškodená alebo dávno za zenitom, tak asi funguje správne – a príčinu vlhkosti musíš hľadať inde. Predsa len, bojuješ s prírodou, čo je záležitosť poriadne rozmanitá a vždy si nejakú cestičku nájde.
Nízke trekové topánky v mokrej tráve alebo jarnom snehu. Textil alebo koža okolo členka postupne nasiakne, vlhkosť po zvršku „vylezie“ vyššie a cez lem sa „prehupne“ dnu. Membrána stále drží – ale nad jej okrajom sa vytvorí mokrý prstenec. A keď to trvá dlho, príde aj pocit, že ti premokla celá topánka.
Keď leje ako z krhly a nohavica končí nad lemom topánky, voda steká po nohaviciach do topánky. Prípadne po holých nohách – ak máš kraťasy. Membrána funguje – ale voda pritiekla zhora. Zaobstaraj si návleky, ktoré kryjú prechod medzi topánkou a nohavicami. Voda sa roztečie po povrchu, namiesto aby natiekla dnu.
Brodenie potoka po členky alebo borenie sa v rozbredenom snehu po holene – len čo hladina presiahne horný lem, niet čo riešiť. Voda je vo vnútri. Nie je to žiadna veľká veda. Topánka je nepremokavá len do takej výšky, do akej má po stranách prišitý jazyk. Všetko nad tým je len otvorený lievik.
Membrána prepúšťa pot von, len ak je vonku suchší a chladnejší vzduch ako vo vnútri topánok. Keď je dusno, letný lejak, hmla, jednoducho „práčovňa“, pot už nemá kam ísť. Zostáva vo vnútri, zráža sa na vodu a ty cítiš vlhko. Membrána pritom neprepustila ani kvapku – len už nemá kam odviesť ďalšiu vlhkosť.
Zvršok, ktorý nie je pravidelne čistený a impregnovaný, sa premení na hubu – voda po ňom nesteká, ale vsakuje sa. A keď je materiál skrz-naskrz nasiaknutý, membrána akoby mala zvonka cez seba prehodenú „mokrú deku“. Odvod potu sa takmer zastaví – zostáva vo vnútri, kondenzuje a v topánke cítiš vlhko.
Jediný moment, keď membránu usvedčíš z viny. Predsa len dostáva zabrať a starne. Po rokoch používania môže prasknúť alebo sa predrieť – hlavne tam, kde sa najviac ohýba. Voda sa potom objaví na jednom konkrétnom mieste. Napríklad stále vlhne špička pravej topánky, zatiaľ čo druhá topánka a zvyšok nohy zostáva suchý.
Väčšina membrán má životnosť v rádoch mnohých sezón a stoviek až tisícov kilometrov. Ale skrátiť ju môže aj kamienok v topánke alebo nedostatok tvojej starostlivosti. Kritické miesta sú hlavne tam, kde sa topánka najviac ohýba a dostáva zabrať – predná časť priehlavku, oblasť prstov a špičky a miesta, kde sa opierajú hrany vložky. Skrátka – podobne ako zošliapeš podrážku, ani membrána nevydrží naveky.
To môže byť tvoja záchrana. Záložný plán. Nepremokavé ponožky nastúpia do akcie, keď sa do topánok predsa len vlhkosť nejako dostane – a ty máš pred sebou ešte ďalšie kilometre pochodu. Alebo – nedajbože – celý ďalší deň pochodu a topánky nemajú šancu cez noc vyschnúť.
V každom prípade membrána nepremokavých ponožiek má rovnaké limity ako akákoľvek iná membrána. Vodná para musí mať kam odísť – a ak je prostredie okolo plné vlhkosti, pot zostáva v ponožkách. Nepremokavé ponožky bývajú tiež teplejšie a menej priedušné ako obyčajné – a skôr ako do leta sa hodia do chladnejších mesiacov.
Nepremokavé ponožky majú zvonka odolný úplet, ktorý niečo vydrží. Pod ním je tenká – vodotesná, no zároveň priedušná – membrána. A najbližšie k nohe je príjemná vrstva z merino vlny, ktorá odvádza pot a prípadne aj hreje. Vonkajšia vrstva tak môže byť nasiaknutá vodou, ale membrána sa stará, aby nohy zostali v suchu a teple.
„GORE-TEX je na nič, aj tak premokne!“ vraciame sa na začiatok. Ty už teraz ale vieš, že to nemusí byť celkom pravda. Len jednoducho (zatiaľ) nie sme takí dobrí, aby sme obišli fyzikálne zákony. Dôležité je teda veci pochopiť – a robiť všetko, čo je v tvojich silách.
Tu máš na záver niekoľko príkladov, ako si môžeš v rôznych situáciách k suchým nohám maximálne pomôcť.
Ako už vieš, teplo a vysoká vlhkosť, to nie je nič moc. Membrána síce vodu zvonka k nohám nepustí – ale vo vnútri ťa začne chladiť tvoj vlastný pot. Pomôžu funkčné merino ponožky a výmena za suchý pár, napríklad v polovici túry.
Chladno, vytrvalé mrholenie, mokrá tráva. Vysoké membránové turistické topánky, samozrejme dobre naimpregnované – to je základ. A cez ne ideálne návleky. To dokáže udržať nohy celý deň skôr v suchu. Ísť pohodliu naproti sa oplatí.
Neodhadneš hĺbku – a voda dnu jednoducho natečie. Stane sa. Ponožky sú nasiaknuté vodou, rovnako ako vnútorná podšívka topánok. Čo teraz? Výmena za suché obyčajné ponožky nič nerieši. Nasiaknu tiež. Práve teraz sa hodia ponožky nepremokavé.
Jarný firn, od slniečka rozbredený. Keď v tom šliapeš dlho, zvršok napokon nasiakne – a vo vnútri sa začne hromadiť vlastné vlhko, prípadne vlhkosť vyvzlína a „prehupne sa“ zhora. Pomôže suchý pár ponožiek. Prípadne rovno nepremokavý.
Tenisky bez membrány. Aby sa noha nepiekla. Ráno však štartuješ cez lúku plnú rosy. Chceš začať deň s mokrými nohami? Nie! Riešenie? Nepremokavé ponožky. Keď potom topánky trochu obschnú, vymeníš ponožky za klasické.
Je to jednoduché. Kto sa o svoju výbavu dobre stará, ten z nej dlho čerpá úžitok. Rozhodne dlhšie ako tí, čo na ňu kašlú. Takže – sušiť topánky pri izbovej teplote (nie pri priamom zdroji tepla), pravidelne čistiť zvršok a impregnovať ich prípravkami, ktoré sa na daný materiál hodia. Semiš, nubuk a syntetiku sprejom; hladkú (prípadne aj brúsenú) kožu voskom. Návod máš tu.
