Toto nie je žart. Bývala to taká rada, možno skôr mýtus: vycikať sa do nových topánok, aby koža povolila. Tak keď s tým zase niekto vyrukuje, nerob to. S dnešnými materiálmi a konštrukciou navyše rozchodenie topánok nie je také martýrium ako kedysi. Aj tak to ale chce trpezlivosť.
Nasypať do topánok kukuricu a zaliať vodou. Zohrievať tesné miesta fénom. Strčiť do špičky olúpaný zemiak. Vložiť do topánok vrecká s vodou a nechať ich cez noc v mrazničke. O cikaní sme už hovorili.
Neschvaľujeme ani jedno. Pretože väčšina týchto „babských rád“ ide priamo proti odporúčaniam samotných výrobcov obuvi, ako sa o materiály starať. Skratky sú lákavé, žiaľ, často ale narobia viac škody ako úžitku. Jediná rozumná cesta je trpezlivosť.
Pretože kožu, švy, lepené spoje alebo membránu treba práve pred takými extrémami chrániť. Vlhkosť (navyše ešte v kombinácii s mrazom), vysoká teplota alebo agresívna chémia – to sú faktory, ktoré môžu spôsobiť odlepenie podrážky a gumených lemov, popraskanie a vysušenie kože, zničenie švov alebo poškodenie membrány. Amen!
Predovšetkým: rozchodenie novej obuvi nie je taká hrôza, ako to kedysi bývalo. V niektorých nízkych tenisovkách a trekových topánkach môžeš vyraziť pokojne hneď. Sú flexibilné, majú dobré polstrovanie, často sadnú hneď po vybalení z krabice. Prečo nie.
Ale čím ťažšia a tuhšia obuv (kožené turistické topánky, horolezecké topánky), tým viac času musíš rozchodeniu venovať. Ak nie si masochista, ktorý si potrpí na roztrhnuté pľuzgiere a krvavé ponožky. Tuhá a pevná konštrukcia sa jednoducho tvaru nôh prispôsobuje dlhšie. A tak je dobré začať s rozchádzaním 2-3 týždne pred poriadnou túrou.
Pomaly si topánky prispôsobiť na vlastné nohy. O tom to je. Nie na zemiak alebo zamrznuté vrecko s vodou. Teplom tvojich nôh a vlhkosťou, ktorú produkujú pri chôdzi, sa materiál stáva mäkším a poddajnejším. Predovšetkým takto sa natrvalo prispôsobí tvaru tvojich nôh. Samozrejme ale – ak ti topánky od začiatku nesedia, nepomôžu ani týždne rozchádzania.
Postupne si topánky obúvaj. Nech si nohy zvykajú. Začni doma v obývačke. Potom ich vezmi do záhrady. Daj si dvojhodinovú prechádzku v ľahšom teréne. Pridávaj dĺžku, prevýšenie, náročnosť. A až potom vyraz na poriadnu túru. Jasné – je to otrava. Do krvi odraté päty a vyhliadka na ďalšie dve hodiny pochodu do doliny však znejú ešte horšie.
S rozchodením topánok pomáha aj chôdza v daždivom počasí. Vlhkosť zvonka kožu mierne zmäkčí a tá sa ľahšie prispôsobí chodidlu. Takže ak popŕcha, tak hurá von. Prípadne sa prejdi po orosenej tráve. Len potom nechaj topánky dobre vyschnúť (pri izbovej teplote, samozrejme).
Hneď od začiatku si stráž polohu jazyka – musí byť v strede. Ak pri prvých použitiach uteká nabok, neskôr sa už do správnej polohy nevráti. Môžeš tiež skúšať rôzne techniky šnurovania a napínania šnúrok – pre lepšiu fixáciu päty, uľahčenie priehlavku alebo uvoľnenie priestoru pre prsty, a tým zníženie rizika pľuzgierov.
Vyber si také ponožky, ktoré sú určené na horské túry. Dobre padnúce, aby sa nezhŕňali. Z materiálu, ktorý udržiava nohy v suchu. S polstrovaním, ktoré na kritických miestach znižuje trenie a bráni vzniku pľuzgierov. A v takých ponožkách topánky rozchádzaj – aby sa vytvarovali správne.
Tiež si môžeš zaobstarať anatomické vložky. Znižujú trenie a predchádzajú otlakom. A urobíš dobre, keď svoje topánky nebudeš nikomu požičiavať. Začali by sa totiž prispôsobovať tvaru cudzej nohy a už by to nebolo ono. Preto v požičaných topánkach nikdy nie je tak dobre ako vo vlastných.
To znamená natierať ich krémom, aby koža nepopraskala. Hrubé otlaky a mozole je vhodné zjemniť pemzou. A samozrejme strihať nechty (rovno alebo mierne do oblúka), aby nenarážali do špičky topánok. Bolí to – obzvlášť pri chôdzi z kopca – a dlhé nechty môžu poškodiť vnútornú podšívku topánok.
Ak sú ti topánky úzke, dajú sa použiť napínače, ktoré materiál roztiahnu. Ak v nich máš naopak priestoru priveľa, môžeš pridať pod stielku tenkú podložku (občas býva aj súčasťou balenia), klinček pod pätu alebo trekové anatomické vložky.
Ak ani to nikam nevedie, potom je načase priznať si, že sa chyba stala už na začiatku – pri výbere topánok. Jednoducho ti nesedia a asi nikdy nebudú. A než si zničiť nohy, možno bude lepšie sa ich zbaviť.
Robili to vojaci a skoršie generácie turistov. Údajne obľúbená rada . A áno – vlhko a teplo je to, čo koži pomáha prispôsobiť sa. Lenže zápach moču k tomu nie je nevyhnutne potrebný. Rovnako ako minerály, ktoré moč obsahuje a ktoré sú pre kožu škodlivé. Môže pre ne vyschnúť a skrehnúť.
Zhrňme to. Skratky nefungujú. „Babské rady“ z internetu idú často proti odporúčaniam samotných výrobcov. Škodia materiálom, konštrukcii a skracujú topánkam život. A na ľudskú hlúposť sa záruka nevzťahuje.
Funguje „prudérne“ a trpezlivé rozchádzanie. Krok za krokom – od malých dávok až k tej veľkej túre. Používaj správne ponožky. Skúšaj rôzne druhy šnurovania a uťahovania šnúrok. A aj tak si pre istotu do batoha pribaľ náplasti na pľuzgiere.
Prajeme veľa šťastia!
