V ďalších rokoch som na tom istom mieste hĺbil jamu ešte veľakrát, ale toľko snehu ako vtedy sa už nikdy nenahromadilo. Meter až dva, občas okolo troch, podľa toho, aká bola zima. To predstavovalo najbežnejšiu masu snehu, ktorú bolo treba odhádzať, kým lopata pročesala kríčky čučoriedok na samom dne. Ale to sa bavíme o záveterných svahoch, na ktorých sa sneh, hnaný prúdením cez hrebene, ukladá vo väčšom množstve. Na náveterných svahoch potom leží sotva polmetrová pokrývka. A čo ďalej? Bude to ešte horšie? Blíži sa koniec starej dobrej českej zimy, pričom tú novodobú reprezentuje biely prúžok vsadený do zelených svahov ako dôkaz ľudskej márno(trat)nosti?

Možno nie celkom. Snehových závejov sa vraj dočkáme. "Ale budú podstatne vzácnejšie, než sme boli doteraz zvyknutí. Teplé a suchšie varianty zimy budú prevažovať,“ povedal klimatológ Pavel Zahradníček z CzechGlobe – Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR v januári tohto roku pre server iRozhlas.

Pachuť poslednej (ne)zimy spôsobila, že od polovice februára moje lyže neopustili prítmie kúta garáže a medzi ich špičkami si pavúk začal napínať svoju sieť. Dokonca aj Malý Kaukaz v tom čase chradol bez snehu. Keby sa pred naším príchodom do horami zovretého Hermonu nezniesol z neba ako boží dar tých spásnych tridsať centimetrov iskrivo bieleho pokladu, presedeli by sme dni s veľkonosým arménskym lovcom Sirakom pri peci a zapíjali kyslú nakladanú zeleninu vodkou. Takto sa nad nami duchovia Kaukazu predsa len zmilovali, ušetrili nás bolehlavu spriazneného s kvasením žalúdka a veľkoryso nám umožnili vytvoriť si na kopcoch nad opustenými dedinami tie svoje dve súbežné čiary. Hoci cesta dolu znamenala kľučkovať medzi ostnatými steblami, trčiacimi v celej svojej nohavice šklbajúcej dĺžke nad pokrývkou. O geologickej rozmanitosti podložia ani nehovoriac. Do Gorisu, mestečka v 1600 metroch nad morom usadeného v najvýchodnejšom cípe Arménska, už ale sneh nedorazil vôbec. Hory, dvíhajúce sa za posledným chudobným stavaním, sa tvárili ako dietne pocukrovaná bábovka.

Tento lyžiarsky trip sa nevydaril. A v ten rok už žiadny ďalší. Ani na hrebene Jeseníkov za domom. Doma – v Malej Morávke v 700 metroch nad morom – síce niekoľkokrát slušne snežilo, ale následne aj slušne lialo. Sneh sa premenil na dážď. Čerstvá nádielka na čľapkajúcu kašu. Nemalo to zmysel – na tom ničom.

Keď si z detských spomienok vyvolám tie kopy snehu, do ktorých ma rodičia hádzali a v ktorých sme si okolo toho istého domu v 700 metroch hĺbili bunkre a hlboké zákopy, aby na nás potom dedo so zdvihnutou rukou a hrozbou "Krucaj faja!" vybehol, kde má tie drevené fošne, ktoré mali slúžiť úplne inému účelu než ako strop nášho bunkra, tak si myslím, že zimy už nie sú, čo bývali. Pravda, bol som menší a všetko okolo mňa naopak väčšie. A navyše myslieť znamená hovno vedieť, ako vtedy povedal niekto s podobnými životnými skúsenosťami, akými oplýval môj dedo. Preto dnes namiesto domnienok hľadám fakty.

"Príčinou zmeny klímy je s najväčšou pravdepodobnosťou zosilňovanie prirodzeného skleníkového efektu atmosféry v dôsledku ľudskej činnosti a nadmerného zvyšovania antropogénnych emisií skleníkových plynov."

Píše sa na webe českého Ministerstva životného prostredia pod záložkou Ochrana klímy a energetika. Ekonóm profesor Václav Klaus v článku publikovanom 3. 12. 2019 na webe www.klaus.cz však tvrdí: "S klímou sa síce ani tento rok, ani v posledných rokoch nič mimoriadne nestalo, ale klimatickí aktivisti, ľudia, ktorí si založili svoju politickú kariéru na vyhrážke, že nás klíma zničí, ak nebude po ich, proti nám práve teraz organizujú frontálny útok."

Ide o fakty? Či iba názory? Pre presné dáta z historických meraní sa môžeš preklikať na web Českého hydrometeorologického ústavu: "V rokoch 1861–1910 bola priemerná ročná teplota 9,1 °C, v období 1911–1960 9,6 °C a v období 1961– 2010 10,4 °C." Pričom tam ďalej nájdeš: "V súvislosti so zmenou teplotného režimu dochádza tiež k postupnému zvyšovaniu priemerného počtu dní s vysokými teplotami a k znižovaniu priemerného počtu dní s nízkymi teplotami." To sú namerané dáta – fakty, ktoré nemožno spochybniť. A ak sa vrátime k profesorovi Klausovi, tak ani žaba vložená do smaltovaného hrnca nezaznamenala postupné ohrievanie vody okolo. A keď jej po dlhej ľahostajnosti došlo, že jej stehienko začína voňať, maškrtný Francúz už nad tanierom slintal.

Klíma na planéte sa otepľuje, to je fakt. A tento proces urýchľuje pôsobenie človeka. Na tom sa zase zhoduje väčšina vedcov – klimatológov, pričom najvýznamnejšou organizáciou prinášajúcou výsledky výskumu zmeny klímy je Medzivládny panel pre zmenu klímy založený v roku 1988 Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) a Programom OSN pre životné prostredie (UNEP). Ekonómovia a CEO neustále rastúcich korporácií naopak zastávajú skôr opačný názor – nič pozoruhodné sa nedeje. Prečo? A kto má pravdu?

„Padá podstatne menej snehu a viac prší. Počet dní, keď je na horách klasická zima s vyššími úhrnmi snehu a s vyššou pokrývkou, výrazne klesá. V posledných dvadsiatich rokoch zhruba o 35 percent.“

Zaznelo aj na serveri iRozhlas od klimatológa Pavla Zahradníčka. Ale možno ani nepotrebuješ poznať stanoviská klimatológov. Pribúdalo by v lyžiarskych strediskách stále viac snežných diel so stále lepšími technológiami, ktoré dokážu vyrábať sneh aj pri teplotách okolo nuly, keby sa nič nedialo? Kedysi sa lyžovalo na prírodnom snehu, to si pamätám. A áno, zima mala vždy svoje rozmary, ako napríklad v 70. rokoch, keď sa na Silvestra chodilo v kraťasoch, aby potom teplota cez noc klesla o takmer 30 °C. Ale sú to dnes ešte rozmary, alebo ide o dlhodobejší trend?

Zmizne česká zima?

Ak sa nič nezmení, dáta naznačujú, že na zasnežené strechy a chlad snehu topiaceho sa za krkom budeme už len spomínať s Bohumilom Hančom, Gustavom Anďelom a Vikim Cabadajom na obrazovkách. Ale čo potom povedať na prvý tohtoročný sneh, ktorý už 12. októbra narušil pokojný život pavúka sídliaceho v špičkách mojich lyží a donútil ho hľadať si nové útočisko? Krásnych 20 centimetrov snehu. Tak veľmi mi chýbal. Síce sa už zase vsiakol do pôdy, ale za čo ho mám považovať? Za predzvesť lepších zajtrajškov, alebo ukážku rozbesnenej klímy? Blížiaca sa zima asi zase trochu napovie. Ale nech už bude akákoľvek, loptička zostane na našej strane. Idem premýšľať, ako s tou zodpovednosťou naložím