Vzorná anglická slečna, dalo by sa povedať. Ako sa od mladej viktoriánskej dámy očakávalo, starala sa o rodinné sídlo a pomáhala s prípravou večierkov pre obchodných partnerov svojho otca. Venovala sa vyšívaniu, učila sa jazyky – francúzštinu, nemčinu a taliančinu. Len občas si zahrala kroket, to bolo u dámy ešte spoločensky prijateľné, inak však vedela, kde je jej miesto. Že šport je výsadou gentlemanov a ženy patria do domácnosti. Niečo však predsa len bolo na Lucy Walker zvláštne. A v Anglicku devätnásteho storočia celkom nezvyčajné: nikdy sa nevydala.
Možno aj preto, že nápadníci najneskôr na začiatku leta zistili, že Lucy predsa len nebola až takou usporiadanou dámou, za akú ju doma v Liverpoole považovali.
Keď ju v roku 1858 otec Frank a brat Horace, obaja v tom čase už známi anglickí horolezci, vzali počas každoročného letného pobytu vo švajčiarskych Alpách na túru do horských priesmykov Theodul a Monte Moro, zabudla dvadsaťdvaročná Lucy na správne viktoriánske mravy. A rovno požiadala otca, aby s ním na budúci rok smela vystúpiť na 3629 metrov vysokú žulovú pyramídu Altels, ktorej horná tretina vyzerala, akoby ju niekto posypal práškovým cukrom. Pri pohľade z pastvín nad Kanderstegom mala tá hora určite svoj pôvab. A tu vo Švajčiarsku, mimo dohľadu prísnej anglickej spoločnosti, si snáď mohli dovoliť aj takýto výstrelok. Na výstup však otec potreboval nájsť schopného sprievodcu.
Lov kamzíkov občas zaženie mužov do terénu, kde sa pevná pôda stráca pod nohami. Kde musí človek napnúť všetky zmysly, pretože aj najmenšie zaváhanie môže byť zaváhaním posledným. Tak Melchoir Anderegg, rodák z Grimselu, pričuchol k lezeniu po horách. A podľa Franka Walkera sa mal tento odchovanec prírody stať ideálnym sprievodcom na Altels.
V lete roku 1859 potom Melchoir rodine Walkerovcov naozaj ukázal, že vie nielen obratne prenasledovať kamzíky, ale aj s istotou viesť tých, ktorí sa na jeho schopnosti spoliehajú. Lucy Walker teda v jeho stopách prvýkrát vystúpila na skutočnú alpskú horu. A v ďalších rokoch sa spolu s Melchoirom a otcom rozhliadali z vrcholov Dufourspitze, Rimpfischornu, Eigeru aj veľkého bieleho klenotu Mont Blancu. Ako úplne prví ľudia dokonca stáli na 3698 metrov vysokej hore Balmhorn v Bernských Alpách. A s nadobudnutými skúsenosťami sa potom Lucy Walker odvážila aj do strmých zrázov Jungfrau, Domu, Mönchu a Aiguille Verte.
Bolo to bláznivé. Liezť po horách. A liezť po horách ako žena? Doslova pobuřujúce. Žena by sa mala správať ako žena. Mala by poznať svoje miesto. A to rozhodne nebolo v horskej chate, medzi ktorej chatrnými drevenými stenami sa tlačila na pričniach s úplne cudzími mužmi a na šnúrach sušila svoje premočené oblečenie.
Aj preto Lucy Walker o svojom lezení po horách radšej mlčala.
A aby si tam hore zachovala aspoň časť svojej ženskosti, absolvovala všetky tie náročné výstupy, pri ktorých na chatrných konopných lanách prekonávala zradné ľadovcové trhliny a hľadala rovnováhu na ostrých hrebeňoch a v strmých zrázoch alpskej žuly, v ťažkej objemnej sukni, spod ktorej okrajov vykúkali okované kožené topánky.
Do východu slnka zostávalo ešte niekoľko hodín, keď sa Lucy Walker v piatok 21. júla 1871 prebudila v chate na severovýchodnom úbočí Matterhornu. Opäť obklopená mužmi, medzi ktorými sa na výstup pripravoval aj jej otec a verný sprievodca Melchoir Anderegg. Sviečka plápolala v kovovej klietke lampáša a v jej mihotavom svetle vstúpila Lucy Walker na svahy, na ktorých sa pred šiestimi rokmi odohralo to veľké nešťastie. Štyria muži sa pri návrate z prvého úspešného výstupu na horu hôr odtrhli z lana. Zrútili sa do hlbín a ich telá dosiaľ spočívali kdesi v zrázoch Matterhornu.
Dokonca, rovnako ako Edward Whymper v roku 1865 súperil s Antoinom Carrelom o prvý výstup na vrchol, aj Lucy Walker mala pod horou svoju sokyňu. Američanka Meta Brevoort bola odhodlaná stať sa prvou ženou, ktorá obtlačí podrážky svojich topánok do snehu na vrchole Matterhornu. Lenže Melchior Anderegg sa o jej úmysloch včas dozvedel, s Lucy Walker potajomky zmenili plány a urýchlili odchod zo Zermattu.
Keď sa potom v ten júlový piatok začalo brieždiť a hlboko v údoliach sa svet ešte len prebúdzal k životu, Lucy Walker už búšilo srdce na plné obrátky. Každý neuvážený krok mohol ju aj ďalších členov výpravy, všetkých naviazaných na jednom spoločnom lane, poslať do bezodnej ničoty. No jej hlava aj telo sa po rokoch v horách s takým vypätím vedeli vyrovnať. A slnko z modrej oblohy ožarovalo cestu do výšin.
Ešte v ten večer dorazil do redakcie novín Journal de Genève telegram: „Angličanka Lucy Walker sa stala prvou ženou, ktorá dosiahla vrchol Matterhornu.“ Porazená Meta Brevoort zatiaľ čakala v Zermatte, aby svojej súperke po zostupe z hory osobne zablahoželala.
A snáď aj preto, že Lucy Walker nespochybňovala bezočivo spoločenské normy tej doby – že vždy liezla v krinolínových šatách a iba v prítomnosti svojho otca či brata – dostalo sa jej výstupu okrem istého množstva kritiky, cez ktorú však dokázala s nadhľadom prejsť, aj patričnej pozornosti a uznania. O prvom ženskom výstupe na Matterhorn písali medzinárodné noviny a anglický časopis Punch na počesť Lucy Walker dokonca uverejnil oslavnú báseň. Pre tentoraz žena nepatrila iba do domácnosti. Ale aj na hory najvyššie.
Žiadny ľadovec ju nezmätie, žiadny zráz ju nezastaví.
Žiadny vrchol nad ňou nevyčnieva, nech je akokoľvek vznešený.
Trikrát hurá pre neohrozenú slečnu Walker.
Vravím vám, chlapci moji, ona vie, ako sa lezie!
A Melchoir Anderegg? Priateľstvo, ktoré upriadli samotné hory, pretrvalo dlho potom, ako lekári Lucy Walker v štyridsiatich rokoch odporučili, aby s alpskými výstupmi navždy prestala. Vždy, keď trávila leto v Mürrene alebo v Zermatte, vídavali ich miestni, ako sa spolu rozprávajú na dlhých prechádzkach. A keď sa jej neskôr vypytovali, prečo sa nikdy nevydala, odpovedala priamo, ako mala vo zvyku: „Milujem hory a Melchoira. Len Melchoir už ženu má.“
Lucy Walker bola jednou z prvých a zároveň najaktívnejších horolezkýň 19. storočia. Počas 21-ročnej kariéry v Alpách, ktorú začala v roku 1858, podnikla 98 expedícií. Absolvovala 28 úspešných výstupov na štvortisícové vrcholy, 16 prvých ženských výstupov (napr. na Monte Rosu, Strahlhorn a Grand Combin) a absolútny prvovýstup na Balmhorn (bez ohľadu na pohlavie).
Hoci bola Lucy Walker mimoriadne zdatnou horolezkyňou, nikdy jej nedovolili vstúpiť do londýnskeho Alpine Clubu, ktorý bol určený iba pre mužov. Takto uzavretý zostal až do roku 1974.
V roku 1907 sa Lucy Walker podieľala na založení Ladies Alpine Clubu a až do svojej smrti v septembri 1917 pôsobila ako jeho druhá prezidentka. Dožila sa 81 rokov.
Meta Breevort vystúpila na Matterhorn v tom istom roku ako Lucy Walker. 5. septembra 1871 sa zároveň stala prvou ženou, ktorá prešla cez vrchol zo Zermattu do Cervinie. Na rozdiel od Lucy Walker liezla zásadne bez sukne – len v nohaviciach. A stále živila svoj veľký sen o výstupe na Everest, ktorého vrchol bol napokon dosiahnutý až o dlhých 82 rokov neskôr.
