"Teda, vy ste stále niekde vonku." ... "No sme."
"Pozerám, že veľa nepracujete, čo?" ... "Nie no. Akosi sa nám nechce."
"A vy akože nepotrebujete zarábať?" ... "Akože hej. Ale nie nejako veľa."
Rozhovor s kamarátmi
Zaspávať pri dohasínajúcom ohni, budiť sa s výhľadom na východ slnka, uvariť si cestoviny v ešuse a liezť celý deň po skalách alebo sa túlať po Jizerských horách totiž veľa nestojí. Na rozdiel od večerného multikina, menu číslo tri a dvojhodinovej lekcie jogy – 518 Kč. Za deň. Za mesiac takto pokojne aj 15.000 Kč. K tomu samozrejme hypotéka, splátka auta a zadarmo to tiež nejazdí. Ale utešujete sa predstavou, že raz, keď to všetko splatíte, príde na rad aj to užívanie si. Cestovanie. Spoznávanie. Dobrodružstvo.
Alebo aj nie. Pretože skôr príde infarkt. Niekedy okolo štyridsiatky.
V časopise ten outdoorový život vyzerá dobre. Ale naživo ešte lepšie. A nie je drahý. Za dobrodružstvom navyše nemusíte ďaleko – stačí vyraziť kúsok za humná. Kávu si môžete za 45 Kč objednať alebo zadarmo uvariť – na variči v mokakanvičke. Spanie pod širákom nestojí nič a vlak je lacnejší ako auto.
„Sloboda a obyčajná krása sú príliš dobré na to, aby sme sa ich vzdali.“
Christopher McCandless
Jasné, spoločnosť očakáva, že budeme minimálne 8, ideálne však 12 hodín makať. Že budeme mať okolo domu pokosený trávnik a neukážeme sa v meste dva dni po sebe v rovnakom tričku. Na druhej strane, čo je komu do nás? Žijeme v slobodnom svete a máme to šťastie, že môžeme naozaj, ale naozaj robiť, čo chceme. Samozrejme, ak to neobmedzuje ostatných ľudí. Čo naše lezenie a bivakovanie v skalách asi nerobí.
Peniaze a radosť nie sú navzájom podmienené. Skôr čím viac vlastníme, tým viac starostí máme. A čas, ktorý môžeme venovať skutočnému životu tam vonku, mizne v zarábaní na hypotéku či opravu auta, v údržbe záhrady alebo v rozhodovaní, aké tričko si ráno oblečiem. Keď ich má človek päť, rozhodovacia paralýza ho nedostihne.
„Niet väčšej radosti, ako mať nekonečne sa meniaci obzor, pre každý deň mať nové, iné slnko.“
Christopher McCandless
Žiť len s pár vecami, ktoré nevyhnutne potrebujeme, dáva človeku slobodu. Zbaliť sa do batohu a ísť. Nosiť jedny nohavice, kým ich na jizerskej žule neroztrháte na nitky. Zmazať z telefónu sociálne siete, pretože vy naozaj žijete a nepotrebujete o tom nikoho uisťovať. Ani samých seba. Nepozerať každý polrok po nových trekovkách, ktoré si potom obujete dvakrát, keď v tých súčasných môžete objavovať staré poľovnícke chodníky bez strachu, že si ich zašpiníte od blata. Špinavšie totiž už byť nemôžu.
V spacáku pod previsom? Nič. Ak ten previs nie je v TANAP-e a nevyhodia vás ochranári. Potom viac ako na Sliezskom dome v apartmáne Deluxe+. Inak máte to najluxusnejšie lôžko zadarmo a pokojne každý deň iné.
A inde na cestách? Hľadajte cez Airbnb. Alebo skúste couchsurfing. Dostanete sa k miestnym ľuďom a nasajete ich kultúru tak, ako by to v Holiday Inn určite nešlo. Fajn príležitosť bývať zadarmo je aj house sitting – postrážte dom, kým jeho majitelia vyrazili do sveta. A ideálne, keď ten dom bude stáť pod horami.
Čučoriedky, černice a maliny do rannej ovsenej kaše natrháte zadarmo. Vločky na šesť raňajok – 14 Kč. Vrecko cestovín, dve vajíčka, hrsť čiernych olív a trocha parmezánu navrch – 40 Kč. To je večera pre dvoch. Umývačka riadu nežerie nič. Ide na ručný pohon. V prameni sto metrov od bivaku. Pivo z plechovky na dobrý spánok 18 Kč. A druhé na morál pod skalou.
Fried rice chicken na ulici v Bangkoku – 25 Kč. Čerstvý ananás, papája, guava či mango z pojazdného stánku – 15 Kč. A sakramentsky lepšie ako to nezrelé dračie ovocie, čo zoženiete za 60 Kč v markete, keď majú práve ázijský týždeň.
Nejako sa za tým dobrodružstvom dostať, asi. Ale cestovať cez pol sveta nemusíte. V Jizerských horách alebo v Skaláku je tiež krásne. Aj keď letenku do Maroka dnes zoženiete lacnejšie, ako keď vyrazíte vlastným autom do Tatier. A cestovať niekoľko mesiacov po juhovýchodnej Ázii znamená iba jednorazovú vstupnú investíciu 6.000 – 8.000 Kč za letenku. Jednosmernú. Spiatočnú budete riešiť, keď to bude aktuálne. Čím viac času v tom svete totiž strávite, tým menej to stojí. Mňa takéto cestovanie po Ázii vyšlo každý mesiac na 12.000 – 14.000 Kč so všetkými presunmi a preletmi, požičaním motorky, jedlom a ubytovaním. A to som si teda žil ako kráľ. Dá sa to teda aj za menej.
„Ak niečo vo svojom živote chcete, natiahnite ruku a vezmite si to.“
Christopher McCandless
Vybavenie? Pár naozaj kvalitných kúskov vydrží dlhšie ako lacné handry. Keď sa niečo pokazí, dá sa to často opraviť. A navyše – k batohu, ktorý s vami prešiel svet kade-tade, si vytvoríte puto, ktoré nebudete chcieť pretrhnúť. Aj keď už bude celý ošúchaný. Pretože práve každá taká jazva je spomienkou na to, čo ste spolu prežili.
Skôr záleží na tom, čoho všetkého sa človek uväznený v konzumnom svete dokáže vzdať. A ako sa dokáže vysporiadať s otázkami typu: "A čo akože robíš, že si stále niekde vonku?"
"Nič. Žijem."
Vaša odpoveď
Ale jasné. Aj to vrece cestovín a duct tape na opravu roztrhnutej páperovky niečo stoja. Niekde tie peniaze zohnať musíte. Našťastie možností je dnes neúrekom. Možno vám bude stačiť chodiť do zamestnania iba na polovičný úväzok. Môžete pracovať pár mesiacov v roku a po zvyšok času žiť. Alebo si nájsť prácu, ktorá sa dá robiť na diaľku odkiaľkoľvek – príležitostí čaká na internete habadej. Prípadne začnite hostiť u vás doma cez Airbnb alebo šikovne investujte – do akcií, kryptomien, pôžičiek.
Už koncom dvadsiatych rokov ekonóm John Maynard Keynes predpovedal, že vďaka technologickému pokroku budú ľudia o sto rokov pracovať len 15 hodín týždenne. Tak kde sa stala chyba, že je to skôr 4x viac?
Priznajme si, že trvalo udržateľný rast je trvalo neudržateľný, pretože vedie k cukrovkám, infarktom a mozgovým príhodám. Každopádne znížiť svoje životné náklady a vystačiť si s málom udržateľné je. Rozhodne áno pre dušu človeka, ktorý túži tráviť viac času niekde vonku – na skalách, na horách, na snehu.
Pozn. Autor je majiteľom nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou a nebýva osamote ako pustovník. Živí sa písaním, sprevádzaním a žije presne tak, ako píše – s piatimi tričkami a ošúchaným batohom. Ideál 365 dní v roku na horách zatiaľ zďaleka nedosiahol.
