Nastal čas pokračovať v rozrobenej práci z čias, keď mi na výlety do veľkých hôr chýbali peniaze, dopravný prostriedok aj skúsenosti. Na dobrodružstvo mi vtedy stačilo opustiť pohodlie farebného prúžku vtesnaného medzi dve rovnobežné biele čiary a prebiť sa čučoriedím, ktoré drásalo lýtka, na zarastajúci chodníček mieriaci do neznáma – azda k nejakej poľovníckej chate postavenej na kamennej podmurovke uprostred lesom zovretej lúčky, k horskému prameňu, ktorý vyviera zo zeme a laská vyprahnutý jazyk, alebo do útrob čoraz hustejšieho smrekového porastu, ktorého sklonené konáre po dvoch kilometroch môj chodník celkom pohltili.
Aký starý môže byť?
Kto ho z veľkých rulových kameňov do strmého svahu vyskladal?
A prečo si s tým dal takú prácu?
Teraz, keď je také pravdepodobné, že sa minimálne tento rok pod zaľadnené štíty veľhôr nepozriem, začína sa môj denníček plniť zoznamom miest, ktoré musím vo svojich horách preskúmať. Sú to skalné steny, ktorých hrubý povrch ešte nezrosil pot mojich dlaní a o ktorých netuším, či budú dosť súdržné na to, aby sa vôbec dali vyliezť. Patria sem aj lesné cestičky a poľovnícke chodníky vedúce miestami, kde zatiaľ prevládajú stopy zvierat nad stopami človeka. A tiež útulné zákutia, kde si nad liehovou tabletkou zachvátenou plameňom pripravíme večeru, zalezieme do perových spacákov a ráno otvoríme oči akurát pri východe slnka.
Taký mám plán.
A kým sneh neprepustí zo svojho zovretia tie najvyššie partie hôr, motám sa po lesoch – doslova za domom – a nachádzam tam miesta, o ktorých som nemal ani tušenia. Skalný útvar zakreslený v mape priťahuje moju pozornosť, možno je vhodný na lezenie alebo aspoň na bouldering. A tak schádzam z dobre známeho chodníka do lesa, zachytávam sa šnúrkami topánok o popadané konáre, škriabem sa do svahu a zrazu vidím Jeseníky, aké nepoznám – hlbokú dolinu ťahajúcu sa niekoľko kilometrov, z bokov zovretú strmými smrekovo-bukovými zrázmi a na konci zatarasenú hradbou bieleho hrebeňa. Úplne iné hory.
Je to naozaj dokonalá príležitosť hľadať a spoznávať dobrodružstvo doma – možno s menšími kulisami, nie však menších rozmerov. Aj preto túto myšlienku v nasledujúcich riadkoch ďalej rozvíjajú horolezci a dobrodruhovia Katka Mandulová, Lukáš Jasenský, Richard Štěpánek a Ondra Šnopl.
Stratíte sa aj tam, kde to poznáte naspamäť.
U teba bola ešte stále v hre expedícia na poslednú sedemtisícovku bývalého Sovietskeho zväzu, ktorá ti chýba k titulu Snežného leoparda. To už asi definitívne padlo, čo? Máš už nejaké náhradné plány na sezónu za (asi) zatvorenými hranicami? Nejaké „expedície“ v českých horách?
Ešte sme to definitívne neodpískali, ale zatiaľ to s tohtoročným leopardením nevyzerá veľmi nádejne. Budeme radi, keď budeme môcť voľne behať vonku. Pik Pobedy počká. Možno konečne príde na dávny sen chodiť už len na kúpalisko do Skaláku a, samozrejme, liezť. Mimochodom, mám pocit, že som zase raz predbehla dobu. Minulý rok v novembri som si naordinovala takzvané sedenie na zadku. Chcela som obmedziť stopovanie a zmenšiť rádius mojich víkendových výpadov na menej než 1000 km od Prahy. Netušila som, že o chvíľu budeme doma sedieť všetci. Nie je to však žiadna tragédia. Okolo Prahy je predsa kopa obskúrnych lezeckých oblastí typu Klobouček a Babka. A za veľkým dobrodružstvom môžeme zájsť do Adršpachu. Sú tam predsa Himaláje, takže sa nudiť nebudeme.
Opíš, prosím, svoje najobľúbenejšie miesto v českých horách. Meno ale neprezrádzaj.
Poznám krištáľovú studničku, kde je les najhlbší… Ešte ste neuhádli? Radosť a určité zadosťučinenie cítim, keď vybehnem do hôr priamo od domu. A ideálne, keď sa mi beží ľahko a veľmi pri tom nefučím. Aj keď tie české kopčeky nič neodpúšťajú. Bukové lesy, studnička po ceste, čučoriedie, pokojne môže byť hmla a nevľúdno, na vrchole sa vynorí drevená kaplnka. Pripomeniem si, že spravodliví žijú naveky, a môžem bežať domov.
Čo je podľa teba dobrodružstvo? A dá sa zažiť aj v českých horách?
Určite dá. V Česku sú krásne pieskovcové skaly a lezenie na prvom je dobrodružné až-až. Súkať sa komínom, lavírovať na zamagnéziovaných trecích stupoch, vyskúšať stavanie od druhého kruhu alebo sa odhodlať na preskok z veže na vežu, aby ste sa dostali k zlaňovaciemu bodu. Alebo sa škriabať na nejakú hrču z tvrdej jizerskej žuly, trochu premrznúť a zodrať zo seba kusy kože. To je parádne dobrodrúžo. Môžete skúšať diaľkové prebehy horských hrebeňov, pokojne by sa dalo bežať dookola okolo celej republiky. Taká česká Haute Route. Pritom môžete jesť lesné maliny, brodiť potoky a nestretnúť živú dušu. Alebo skúste behať v noci, bez čelovky, aj to je celkom nevídaný zážitok, stratíte sa aj tam, kde to poznáte naspamäť, a budete mať radosť, keď sa zase nájdete.
Máme šancu na chvíľu spomaliť.
Ty si mal práve teraz baliť na vrchol svojej horolezeckej kariéry – expedíciu na Makalu. Čo ďalej? Predsa len si tomu obetoval naozaj veľa – vrátane stáleho pracovného miesta.
Mali sme odcestovať 5. apríla, všetko sa ale lusknutím prstov otočilo o 180 stupňov. Do poslednej chvíle som veril, že by nám to ešte mohlo vyjsť, ale prišlo to. Napriek tomu to beriem pozitívne, aj keď som sa s tým musel zmieriť – predsa len to bol rok a pol príprav a posledný polrok som išiel na maximum. Odišiel som z práce a všetok čas podriadil expedícii. Spätne som za tento krok rád, pretože tieto veci sa nedajú robiť na pol plynu. Keď sme sa definitívne dozvedeli, že Nepál zrušil celú jarnú sezónu, rozmýšľali sme, či to neuskutočniť na jeseň. Lenže dni sú kratšie a je väčšia zima. Celá skupina sa zhodla, že to len posunieme na rok 2021. Myslím, že táto expedícia bude pre mňa zlomová v tom, že odštartuje novú životnú etapu. Bol by som rád, keby to nezostalo len pri jednej himalájskej expedícii. Čas ukáže. Každopádne nám táto situácia jasne ukázala, že nemôžeme brať veci ako samozrejmosť. Možno sa tým svet a hlavne ľudstvo zmení a možno ani nie, ale teraz máme šancu na chvíľu spomaliť a zamyslieť sa.
Máš už nejaké náhradné plány na sezónu za (asi) zatvorenými hranicami? Nejaké „expedície“ v českých horách?
Som optimista, preto verím, že sa nám tie hranice opäť otvoria. Ale to je zatiaľ vo hviezdach, preto počítam aj s tým, že sezónu strávim v Česku. V takom prípade je plán jasný. Veľa času by som chcel stráviť na skalách a tiež si dať nejaký ten dlhý prebeh. Všetko je vlastne nejako spojené s pobytom v prírode. A príroda je v Česku naozaj krásna a rozmanitá.
Opíš, prosím, svoje najobľúbenejšie miesto v českých horách. Meno ale neprezrádzaj.
Nemám to práve ďaleko, takže sem môžem zavítať poobede po práci alebo podvečer. Les prerastený ihličnanmi aj listnáčmi. Sem-tam sa vynorí nejaký skalný blok, prevládajú ale chodníčky. Na jar všetko pučí a krásne vonia. Medvedí cesnak, kam sa len pozrieš. V lete sa to krásne zelená, na jeseň šuští farebné lístie a v zime všetko spí. Keď chcem, môžem sa len prejsť alebo prebehnúť, keď naopak chcem do výšok, tak si niečo vyleziem. Práve v tomto období sa príroda prebúdza zo zimného spánku. Vtáky spievajú a z času na čas okolo prebehne zver. Je to balzam pre uši a oči, ale hlavne pre dušu.
Nič nemôže zastaviť myšlienku, ktorej čas nastal.
Ty si milovník lezenia v Jizerských horách a krásny projekt si vieš nájsť aj „v lese za domom“. Máš už teraz nejaké plány na sezónu za (asi) zatvorenými hranicami?
Mojím najväčším a najkrajším projektom nielen na túto sezónu, ale na všetky sezóny života, je môj prvý potomok, ktorý sa narodí v máji. A keďže sa vo svojom prenatálnom živote veľa preťahuje a cvičí, určite to bude ďalší milovník alebo milovníčka skál a hôr. Verím v dedičnosť.
Čo sa týka lezeckých projektov, tých mám v hlave veľa. Najväčší z nich je pokus zmapovať bouldre a menej známe a menej navštevované skalky v okolí Liberca a Jablonca a vytvoriť online sprievodcu. Baví ma skladať malé kúsky do jedného celku, odovzdávať všetko ďalej a inšpirovať ostatných. Zahreje pri srdci, keď človek vidí iných lezcov, ktorých takáto iniciatíva baví. Najprv sa mi to nezdalo dosť reálne, ale našťastie mám šikovných kamarátov, ktorí mali podobný nápad, takže sa už niečo začína rysovať. Liberčania a Jablončania, tešte sa! Ďalšie projekty, na ktoré sa teším, sú prvovýstupy. S kamarátmi ich máme niekoľko rozrobených. Mám rád tento čas strávený v skalách, je to zase niečo iné než klasický lezecký deň. Jar si už čoskoro oblečie tričko a tenisky, vírusový zákaz bude zrušený a nastane ten správny čas dokončiť rozrobené veci. Nič nemôže zastaviť myšlienku, ktorej čas nastal.
Opíš, prosím, svoje najobľúbenejšie miesto v českých horách. Meno ale neprezrádzaj.
Tých miest je veľa. Ukázali mi ich moji starí rodičia. Vtedy boli oveľa mladší a ja som bol dieťa. Nacestoval som s nimi, nachodil a najazdil na bicykli veľa a som im za to vďačný. O každom mieste som sa dozvedel zaujímavosti, ktoré si pamätám dodnes. Vždy ma viedli k úcte a pokore k prírode, a to sa, bohužiaľ, z dnešnej spoločnosti vytráca.
Jedno miesto ale opíšem. Je neďaleko jednej skalnej vyhliadky, ale zároveň dostatočne bokom, aby tu mal človek pokoj na urovnanie myšlienok. Ak ťa také miesto núti usmievať sa, je to správne miesto. Tu sa nielen usmievaš, ale máš pocit, že by si mohol lietať s vtákmi vysoko nad dolinou. Krajinu máš pod sebou ako namaľovanú na plátne. Čas slnovratu, teda jún, a októbrové farebné slnečné dni sú tu najkrajšie. Každý čas má inú vôňu. Jún je svieži, tráva sa zelená, živica vonia a horúčavy ešte netrápia. Október je farebný, suchá tráva vonia inak a ty už máš na sebe bundu, ale vždy je tu oáza pre tvoju dušu. Sedíš tu dlho, si od všetkého odpútaný a hovoríš si, že si dnes nič neurobil, ale veľa sa v tebe udialo. Sedíš a hovoríš si, že je tisíc a jeden dôvod skloniť sa pred majestátom stromov. Na toto miesto sa často vraciam, pretože milujem útek zo sveta slov do sveta myšlienok. Tu ti slnko vyčarí pohodu v duši a vietor zase preverí tvoju odolnosť.
Čo je podľa teba dobrodružstvo? A dá sa zažiť aj v českých horách?
Keby som mal definovať dobrodružstvo, povedal by som, že je to samotný život. Chcem byť vo svete, ktorý mi dáva možnosť výberu, chcem si svoje cesty zvoliť sám. Jedna z mojich ciest je lezenie. Keď niekoho vidíte s ruksakom a lanom, môžete si byť celkom istí, že sa blíži dobrodružstvo, a tých dobrodružstiev, ktoré môžeme prežiť, je nespočetne veľa, ak ich hľadáme s otvorenými očami. A najkrajšie je to, ktoré s niekým zdieľame, či už ste v Nepále, alebo v Krkonošiach. Keď leziem na vyhriatu skalu, počujem cinknúť karabínu o kruh, počujem hlasy kamarátov, uvedomím si, že najkrajšie medzi horolezcami je priateľstvo. Priateľstvo je istota, priateľstvo je ako chránený strom, priatelia majú mať prednosť pred kráľmi.
Dôležité je nezamieňať si dobrodružstvo s hazardom.
Aké si mal plány na tohtoročnú sezónu? A máš už prípadne nejaké plány na sezónu za (asi) zatvorenými hranicami?
Tento rok som chcel bývalú Československú republiku opäť prejsť pešo. Tento ročník 1000 miles Adventure je jubilejný, desiaty, a tak som chcel zvoliť trasu, ktorou idú cyklisti a kolobežkári. Chodci totiž majú trasu tvorenú 22 bodmi, ktorými musia prejsť. Medzi nimi si trasu plánujú sami a trasa je kratšia zhruba o 350 km. Chcel som odísť celých 1600 km, pretože keby všetko klaplo, týmto ročníkom by som získal (pre mňa cenné) prvenstvo. Ako prvý v histórii tohto preteku by som dokončil všetky tri kategórie (cyklista, kolobežkár, chodec/bežec) v oboch smeroch – z východu na západ aj zo západu na východ. A čakajú ma aj ďalšie takzvané civilné výzvy a putovania po Česku – väčšinou niekoľkodňové cesty, či už charitatívno-motivačné, alebo cesty so slovom dobrodružstvo v rodnom liste. Plánov je kopa, ale...
Opíš, prosím, svoje najobľúbenejšie miesto v českých horách. Meno ale neprezrádzaj.
Musím sa priznať, že nemám miesto, o ktorom by som povedal, že je moje najobľúbenejšie. Sú to skôr miesta, ku ktorým sa viažu určité spomienky alebo príbehy. Jedno miesto sa ale pokúsim opísať.
Stúpame lesom. Skialpy si to šinú vpred a v diaľke sa dvíha kopec bez stromov. Trochu sme to natiahli, a tak sa niektorí rozhodli, že až na vrchol nepôjdu. Vybrali sme sa tam len dvaja. Tesne pod ním je totiž prameň rieky, ktorá má rovnaké meno ako môj kraj. Odvtedy, čo som si tu dopĺňal vodu, ubehol nejaký ten rok, ale tú osviežujúcu chuť som chcel cítiť znova. Vzali sme prázdne fľaše priateľov a sľúbili, že im ich naplníme. Nestáva sa často, že v českých horách stretnete slona. Tu áno. Po zamrznutých chodníkoch sme sa dostali k prameňu – presnejšie povedané len k streche prístrešku, ktorý prameň kryje. Neviem, čo sa čudujem, veď je zima a všade plno snehu. Na vrchol sme už nešli, a to aj napriek tomu, že v letných mesiacoch to na vrchol trvá zhruba 10 minút.
Teba ako niekoľkonásobného účastníka 1000 Miles sa asi zbytočne pýtať, či si v českých horách zažil nejaké dobrodružstvo. Dá sa ale podľa teba zažiť domáce dobrodružstvo aj mimo rámca extrémneho preteku?
Podľa mňa určite áno. Samozrejme, záleží na tom, čo si kto pod pojmom dobrodružstvo predstavuje. Dobrodružstvo je priamo úmerné okolnostiam, za ktorých sa na danom mieste nachádzame. Dôležité je nezamieňať si dobrodružstvo s hazardom. Už som veľakrát počul, aké to bolo dobrodružstvo, a v podstate išlo o úplnú ľahkovážnosť, ktorá jednoducho vyšla. Medzi dobrodružstvá môžeme určite zaradiť pohyb na neznámych miestach spôsobom a s komfortom, na ktorý nie sme úplne zvyknutí. Príklad: niekoľkodňová túra v kraji, ktorý je pre nás nový, so všetkým, čo potrebujeme na spanie, jedlo aj pohyb. Stačí sa cielene vyhnúť civilizácii, spať v prírode, pokojne zaradiť presun do nočných hodín a som si istý, že dobrodrúžo máme pred sebou. Dôjde voda, pretrhne sa šnúrka, zmoknete, nie je kde hlavu zložiť a máte to nachystané. Koľko ľudí má so sebou náhradné šnúrky a rôzne vychytávky na prípadné riešenie problémov? To, čo je pre niekoho malér a dôvod ísť domov, môže byť pre druhého výzvou a spomínaným dobrodružstvom.
Lezecký batoh Lowe Alpine Misfit 27
Turistický batoh Lowe Alpine AirZone Trek
Trekové topánky Asolo Nucleon GV
Merino ponožky Bridgedale Hike Lightweight
Liezam po horách. Píšem o horách. Fotím hory. A vždy sa šťastne vrátim. Mám to predsa vpísané v mene.
