Už ani neviem, koľko som mal rokov. Osem, deväť? Asi nejako tak. Na tom nezáleží. Šliapali sme vtedy na bežkách na Jelení studánku. Oproti nám sa spúšťal ďalší bežkár a keď nás míňal, s otcom na seba navzájom zakričali: "Ahoj!" Aká otázka sa asi mohla zrodiť v detskej hlave: "Oci, ty toho pána poznáš?" ... "Nie. To sa ľudia takto na horách zdravia." A odvtedy viem, čo sa patrí.

Ale ubehlo dvadsať rokov a niečo sa zmenilo. Stúpam si takto na skialpoch Sliezskou cestou do Veľkého kotla. Počasie nič moc. Hmla, akú vie snáď len Praděd. Navyše je všedný deň. Hory dnes asi budú úplne prázdne. Ale vtom sa oproti mne začne z hmly vynárať silueta postavy na snežniciach. Približujeme sa k sebe a keď nás delia sotva tri metre, hovorím: "Ahóóój!"

A nič.

Len tupý pohľad v štýle: "Že by sme sa poznali?"

Tak určite – možno bol nemý. Možno hluchý. A možno z Maďarska.

Ale nemyslím si, že by po horách chodilo toľko hluchonemých Maďarov. Stáva sa mi to totiž dosť často: "Ahóóój!" A nič. Tupý pohľad. V lepšom prípade. V horšom ten pozdravený ani nezdvihne hlavu od telefónu.

Aspoň bú, prosím

Akože chápem to cestou na Sněžku alebo na asfaltke na Praděd. Tam by ste sa nazdravili, až by vás rozbolela hlava. Hoci ja si ten pozdrav aj tak väčšinou neodpustím. Ale príde mi absurdné, keď sa stretnú dvaja ľudia na opustenom hrebeni hôr a ani na seba nezabučia.

Dobre, možno je to "ahoj" príliš familiárne. Ale verte mi, že ani s "dobrý deň" som si skóre nevylepšil.

A tak mi napadá, že keď sa ľudia už ani nepozdravia, či by pomohli, keby sa niekto dostal do problémov? Veď podľa štatistík aj pri dopravnej nehode zastaví len jeden z desiatich vodičov. Už sa ako ľudia nemáme radi? Asi nie. Skôr len veľa ľudí nevie, že na horách sa zdraví.

Tak sa, prosím, zdravte. Je to slušné. Je to pekné. A na hory to odjakživa patrí.

U nás "ahoj", inde takto

Ľudia už z výrazu tváre spoznajú, že ich zdravíte. Či poviete Talianovi "ahoj" alebo "ciao", je to jedno. Pochopí to. No pekná zdvorilosť je zdraviť jazykom krajiny, kde sa nachádzate. A tak tu máte malý návod.

Poľsko

"Cześć!"

Rakúsko, Nemecko

"Hallo!" ... "Grüß dich! ... "Servus!"

Taliansko

"Salve!" ... "Ciao!" ... "Buongiorno!"

Slovinsko

"Zdravo!" ... "Dober dan!"

Francúzsko

"Salut! ... "Bonjour!"

Švajčiarsko

"Sa­lü!"

Rusko

"Здравствуйте!" 🙂

A ak by ste narazili, podobne ako ja, na hluchého, ľahké zdvihnutie pravice a kývnutie hlavou bude asi medzinárodne zrozumiteľné.

Tak horám zdar!