Čo si budeme hovoriť. To naše cestovanie nie je vôbec pekná záležitosť. Voči miestnym komunitám, životnému prostrediu a celej planéte tak nejako všeobecne. Obzvlášť zjavné je to potom, ako sa do sveta dostala správa, že sa aerolinky Ryanair stali 9. najväčším znečisťovateľom ovzdušia v Európe. Vedenie Ryanairu sa však proti tomu ohradilo, že v skutočnosti sú najzelenšou a najčistejšou leteckou spoločnosťou v Európe s najnižšími emisiami CO2 na jeden kilometer letu.
Čo môže byť pravda. Ale jadro pudla je inde. Cestujeme priveľa.
Cestovanie je lacné. Nikdy nebolo lacnejšie. Pohodlné. Letenku si kúpite na pár kliknutí. A lákavé. V dobe sociálnych sietí, keď to vyzerá, že cestuje každý, kto má profil na Instagrame.
Takže cestujeme všetci. Ja, vy, oni. Vzduchom sa prerúti neuveriteľných 200.000 lietadiel denne. Airbusov, Boeingov, Tupolevov. Za jeden rok prepravia aerolinky vyše 4,5 miliardy cestujúcich po celom svete. A v roku 2017 vyprodukovala letecká doprava 859 miliónov ton CO2. To je veľa. Dnes už takmer 3 % emisií skleníkových plynov, pričom sa cestuje viac a viac.
Asi nie. Ja doma určite sedieť nechcem. Cestovanie milujem. A celkom možno to máte rovnako. Otázka znie, čo s tým budeme robiť? Môžeme sa na to úplne vykašľať, nič neriešiť a cestovať ďalej s vedomím, že prispievame k znečisťovaniu planéty. Čo budeme robiť tak či tak, kým nás to bude ťahať do sveta. Leda by sme sa do Dolomitov vybrali pešo. Alebo môžeme obmedziť svoj komfort a cestovať aspoň trochu inak. Zodpovedne. A o tom chcem hovoriť. Alebo skôr písať.
Bez lietadiel to ide. Všetko ide. Môžete ísť vlakom, loďou, autobusom a o mesiac budete v Peru. Keď to dobre pôjde. Asi to však nie je veľmi efektívne a ani reálne. Napriek tomu možnosti, ako to naše lietanie obmedziť, existujú.
Napríklad vnútroštátne lety. V juhovýchodnej Ázii sú neskutočne lacné, rýchle a pohodlné. Určite oveľa pohodlnejšie ako 12 hodín vo vlaku na drevených laviciach, v 35° horúčave a s jedným funkčným ventilátorom zo štyroch. Na druhej strane – idete na druhý koniec sveta, aby ste raz spomínali na to, že nízkonákladové aerolinky Nok Airlines dávajú cestujúcim malú fľašu vody? Alebo sa vám do pamäti (a aj do chrbta) vryjú tie neskutočne tvrdé sedadlá a otravní potulní predavači, čo vezmú vlak útokom v každej stanici, kde zastaví?
Niet kam sa ponáhľať. Tie najlepšie zážitky nedobehnete v cieľovej destinácii. Ale oveľa skôr na ceste k nej.
Jedna klasická poučka hovorí: Otvorte si sprievodcu Lonely Planet, pozrite sa na 10 miest, ktoré musíte vidieť, a tam rozhodne nechoďte. Pokiaľ vás teda nefascinujú davy ľudí a zvuky uzávierok japonských fotoaparátov. Čo tým chcem povedať? Že je oveľa prínosnejšie pre planétu – a vlastne aj pre vás – zdržať sa dlhší čas na jednom mieste.
Keď sme cestovali po juhovýchodnej Ázii, nevideli sme ani zďaleka celé Thajsko, Vietnam a Kambodžu. V každej krajine sme strávili zhruba mesiac a na jednom mieste sme žili týždeň až desať dní. Schválne píšem „žili“. Lebo v momente, keď sa niekde usadíte na dlhší čas, začnete riešiť každodenné starosti a spoznávať skutočný život miestnych ľudí. A potom príde víkend a oni vás pozvú na raňajky s celou svojou rodinou. Alebo sa dostanete na miesta, kam už bežní turisti nezavítajú, lebo uháňajú do ďalšej destinácie.
No a okrem týchto prínosov má také pomalé cestovanie aj ten ďalší efekt, že nenastupujete každý tretí deň do lietadla, vlaku alebo mikrobusu a neprodukujete ďalšie a ďalšie emisie. Jasné, je to kvapka v mori. Ale kvapka ku kvapke... a máte celý oceán.
Predal som auto. A už som hromadnou dopravou dorazil aj za kamarátkou do Halleinu pri Salzburgu. Tromi autobusmi z Jeseníkov do Viedne. Vlakom do Salzburgu. A ďalším vláčikom do cieľa. 9 hodín. Autom to trvá 6. Cestou som urobil kopu roboty, prečítal kus knižky, zdriemol si a len tak hľadel z okna a nechal hlavu vydýchnuť. Ani jedno v aute nemôžete. Ale áno, máte pravdu. Môžete si vziať so sebou kopu vecí. Ktoré možno nevyužijete – ale čo keby. Neviažu vás časy odchodov. A nemusíte tráviť čas s cudzími ľuďmi.
Na druhej strane...
... na záchod si vo vlaku aj vo väčšine autobusov môžete zájsť, kedy chcete.
... kávu a jedlo vám steward prinesie až na miesto.
... nestresujete sa kolónami a tým, čo to ten debil pred vami predvádza.
V hromadnej doprave môžete tiež skúsiť vystúpiť zo svojej ochrannej škrupiny z vlastného auta, iPhonu a nasadených slúchadiel a baviť sa s inými ľuďmi. Akože fakt baviť. Nie si s nimi písať. A možno spoznáte zaujímavé osobnosti, s ktorými si budete mať veľa čo povedať. Cesta vám ubehne ako nič a na duši vás zahreje príjemný pocit. Pre mňa osobne je obrovská výzva osloviť cudzích ľudí. Ale nakoniec je to fajn. Hlavne v dnešnej dobe, keď „hľadať kontakt“ je výraz pre ikonku vľavo dole na displeji telefónu.
Takže cestovanie v rámci Česka, Slovenska a do susedných krajín sa dá v pohode zvládnuť hromadnou dopravou. Jasné, možno sa vzdáte trochy komfortu. Ale získate iné benefity. A planéta vám poďakuje.
Zaobstarajte si elektromobil od Elona Muska a do tých Dolomitov alebo pod Matterhorn si dojdite ekologicky. Čo vy na to? Samozrejme, je to utópia. Navyše na súčasnej podobe elektromobility nie je nič ekologické – vzhľadom na to, aké množstvo elektrickej energie pochádza zo spaľovania uhlia v tepelných elektrárňach. A polemizovať sa dá aj o energetickej náročnosti výroby batérií.
Pri cestách autom po Európe asi rozumnú alternatívu, ktorá by bola ohľaduplnejšia k planéte, budeme hľadať ťažko. Samozrejme, môžete jazdiť autom viacerí. Ponúknuť spolujazdu. Šliapať menej na plyn a namiesto zbesilých 180 km/h sa šinúť po nemeckej diaľnici pokojnou stodvadsiatkou. Vymeniť SUV, čo žerie aj trávu popri ceste, za niečo menšie s nižšou spotrebou.
Alebo nemusíte mať žiadne auto. Existujú carsharingové služby ako napríklad Autonapůl, kde si auto požičiate len vtedy, keď ho naozaj potrebujete. A medzitým s ním jazdí niekto iný. Čo je tiež ekologické, lebo výroba nie je zadarmo (myslím pre planétu).
Ako napríklad cez víkend na skaly. Cez týždeň na stenu. S balíkom na poštu alebo do obchodu na nákup. To zvládnete na bicykli, nie? Na svojom vlastnom a v meste napríklad na zdieľanom Rekole. Ste predsa športovci. Pravda, nie je čas. To sa stalo takým nešvárom dnešnej doby – nedostatok času. Ale kam sa ponáhľate? Aj tak to nikdy nedobehnete.
Práve tento zhon, stres a stále rýchlejšie tempo všetkého – cestovanie a lezenie po horách nevynímajúc – sa stali jednou z hlavných príčin znečisťovania planéty. Vlastne by sme možno mali začať premýšľať práve nad tým, kam sa stále tak ponáhľame a čo tým získame. A či vlastne viac nestratíme.
Tak to asi nabudúce. Dnes sme ani zďaleka neprebrali všetko.
Dodatok: Nikto nie sme dokonalí. Ani ja, ani vy. A nikdy nebudeme. Ale každá malá zmena, ktorú vo svojom životnom štýle urobíme, prispeje k lepšej a čistejšej planéte. Robte, čo môžete.
