"Žiadne nové správy." Po celom popoludní na skalách beriem do umazaných dlaní svoj biely iPhone - Touch ID ako obvykle na zodratú kožu nereaguje - a nič. Žiadne e-maily a žiadne "potrebujeme urobiť, priprav, prosím, termín asap". Zvláštne. Na jednej strane príjemné - preriedené poznámky na mojom "to do" papieri umožnia viac lezenia. Na druhej strane mňa - maniaka, ktorý za všetkým, čo robí, potrebuje vidieť výsledky - ten istý preriedený papier mierne znepokojuje.

Suma sumárum však - to som predsa posledný rok chcel. Tráviť viac času vonku, mať priestor na vlastné písanie, prácu okolo domu (a že jej tam je), vzdelávanie, čítanie kníh, chodenie s foťákom na západy slnka. Korona mi síce znížila čísla na vystavených faktúrach, ale možno za mňa aj zariadila niečo, k čomu som ja postupoval mikromilimetrovými krokmi.

"Ak máte knižnicu a záhradku, máte všetko, čo potrebujete."

Marcus Tullius Cicero

Ono hnať sa za zárobkom, za spoločenským statusom, za prekonaním suseda o meter dlhším bazénom, na tom nie je nič zlé. Trvalo udržateľný ekonomický rast si to žiada. Keď prestaneme drieť, systém sa zrúti. Najskôr. Ale teória kvapky v mori naznačuje, že svet sa nezblázni, keď sa pár neprispôsobivých jedincov rozhodne pre pravý opak: hnať sa za ničnerobením.

Náklady ničnerobenia

Nemusíš byť príživník systému ani naopak rentier. Len musíš vedieť, čo chceš. A tomu podriadiť všetko ostatné. Svetom sa v otlčených dodávkach potulujú tisíce, desaťtisíce a možno aj státisíce nomádov, ktorým stačí málo. Niekedy aj poriadne veľké málo. Pod skalou si obliekajú ošúchanú páperovku, ktorej páperie, čo lezie cez roztrhnutú tkaninu, už najmenej trikrát zachránila všemocná strieborná páska a pôvodnej farbe Firecracker za posledných šesť rokov intenzívneho nosenia dodali outdoorovú patinu fľaky od mastného bazalkového pesta a opravy utrhnutého výfuku. Ale stále funguje. Hreje. Že nevyzerá ako z katalógu? Veď sa nezavrieš na mesiac do kancla, aby na teba o dva týždne neskôr zízala diera, ktorú ti v novej páperovke za šesť litrov nechala iskra vyletená do chladnej jesennej noci z plameňov táboráka.

"Ako vôbec môže niekto chcieť vymeniť kus života venovaný namáhavej a usilovnej práci za lepšie žalúzie. Stoja krajšie ozdoby na oknách naozaj toľko času? Prečo si pridávať hodiny práce na poli, aby si človek mohol zaobstarať voz."

Henry David Thoreau

Filozof, moralista a básnik Henry David Thoreau už v polovici 19. storočia opustil priemyselnou revolúciou zrýchlený život v Concorde v štáte Massachusetts a 4. júla 1845 - symbolicky na Deň nezávislosti - sa nasťahoval do drevenej chatky pri rybníku Walden, ktorú si vlastnoručne postavil za 28 dolárov a dvanásť a pol centa. Keď si prečítaš jeho knihu Walden alebo Život v lesoch, schytí ťa chuť zbaliť si do batoha sekeru, kotlík a ujsť presne tak isto. Ideálne ešte dnes. A keď už adorujeme toho Thoreaua, pribaľ si na útek aj jeho esej Občianska neposlušnosť. Len pozor, aby si ťa potom nepodala daňová správa za neplatenie daní. Thoreau bol trochu radikálny.

Ale späť k ničnerobeniu súčasnosti. Máš chuť na kávu? Máš na výber. Espresso "made with love" pod tlakom 9 barov do porcelánovej šálky s podšálkou a pohárikom vody za 55 Kč. Alebo kafé "made with love for freedom" z vlastnej moka kanvičky a kilového vreca Bellarom z Lidla za korunu päťdesiat. Sifón zadarmo. Z prameňa. Koľko hrdlo ráči. Aká bude tvoja voľba?

Koľko práce stačí

Práve nad tým v poslednom čase usilovne premýšľam. A snažím sa preprogramovať svoj dlhoročný mind set, že 7b na onsight nie je výsledok, ktorý by zaplnil môj škvŕkajúci žalúdok. Samozrejme, nie je. Bez práce nie sú koláče. Ani cestoviny či kotleta na gril. Ale ak chceš postaviť normy na hlavu - päť dní v týždni liezť a dva dni pracovať - nie je to utópia. Záleží len na tom, koľko tomu dokážeš obetovať. Hlad cestou zo skál je potvora a vyprážané menu na Koupáku vyzerá fakt lákavo. Ale 140 Kč za syr s hranolkami a kečupom? To si vyžiada hodinu dve práce - po zdanení a odvodoch. Ktorá miska váh preváži tú druhú?

Na nové trekovky by sa zhora tiež pozeralo lepšie ako na tie súčasné umazané škrpále. Ale naozaj sa dierka na malíčku ľavej nohy a predraté päty stávajú natoľko zásadnými problémami, že zase potrebuješ meniť obuv? Nie je lepšie stráviť tri dni v skalách, kde sa aj tak v piesku pod stenou flákaš naboso, ako tri dni drinou na nové? Kopa ľudí v skalách vyzerá ako bezdomovci. Keby si ich stretol v Prahe na hlavnej stanici, dáš im päťku. Ale oni vo svojich deravých džínsoch, sedáku, z ktorého lezú nite, a s karabínami, čo pamätajú ešte Máriu Teréziu, lezú o dva stupne ťažšie veci ako ty s vyleštenou výbavou - ťažko vydobytou v okovách systému.

"Ako trávime naše dni, tak samozrejme trávime celý život."

Annie Dillardová

Náklady, náklady, náklady. Okolo nich sa to celé točí. Ako hlboko sa ti ich podarí stlačiť, toľko slobody získaš. Nájom, hypotéka, energie - samozrejme, toho sa tak ľahko nezbavíš. Leda s tou otlčenou dodávkou. Na veľkých veciach sa úspory hľadajú ťažšie ako na tých malých. Takže čo napríklad platené aplikácie v telefóne? Apple Music za 150 Kč mesačne? 1800 Kč ročne? Pri frekvencii môjho počúvania asi pretrpím pár reklám na Youtube. To presíčko za päťdesiatpäť korún dvadsaťkrát do mesiaca dá v súčte tiež pekných 1100 Kč, za rok 13200. A keď získaš toľko voľného času, nedôjdeš do skál namiesto autom na bicykli? Spaľovací motor je nenásytný.

Možno najviac sa mi za posledné tri roky podarilo ušetriť tým, že nepoužívam mydlá a šampóny. Ver či never, telo to nepotrebuje. A potom práve naopak prichádza ďalšia úspora - za krémy. Mydlá totiž vysušujú.

Škrtni a začni

Je to proces. A tiež odriekanie. Alebo skromnosť, minimalizmus, nenáročnosť. Nazývaj to, ako chceš. Rozhodne sa nestaneš finančným rentierom - k tomu vedie dlhá cesta plná driny od rána do večera, na ktorej konci sa tvoje telo a myseľ dostanú do takého stavu, že nejaké výkony v skalách ti už aj tak budú úplne ukradnuté. Skôr rentierom slobody - každý deň jej poriadny kúsok.

• Hoď si mesačné výdavky vs. príjmy do tabuľky. Tam sa ukáže, koľko a kde ušetriť - aplikácie, tarify, zbytočné poplatky za zbytočné veci. Pamätaj - hory päťkrát týždenne, 260 dní v roku.
• Priprav si desiatu a nezabudni, nech vyrážaš kamkoľvek, pribaliť do auta varič a moka kanvičku. Dve plechovky kúpiš cestou u Vietnamca - na benzínke sú drahé.
• Opravuj namiesto vyhadzovania. Nič nevydrží večne, ale s ihlou, niťou a striebornou páskou dlhšie, než si myslíš.
• Zmier sa s patinou. Žmolky na mikine, slnkom vyblednuté farby, zašpinené rukávy. To k outdooru proste patrí a na funkciu to má vplyv pramalý.
• Plná peňaženka ti za každý online nákup vráti niekoľko percent späť. Koruna ku korune a za rok máš na nový sedák.
• Používaš platobnú kartu Revolut? Pri cestovaní ušetríš na výmennom kurze a ešte si môžeš nastaviť zaokrúhľovanie platieb, pričom sa ti rozdiel zo zaokrúhlenia automaticky uloží do trezoru, ktorý si vyberieš, keď uznáš za vhodné. Napríklad na výmenu zodratých lezečiek.
• Akcie, Peer to Peer pôžičky, investície. Inflácia je neúprosná, peniaze na účte strácajú hodnotu. Pritom ti môžu zarábať - napríklad na tie nevyhnutné životné náklady. Pozor však - metóda pokus-omyl tu vyjde draho. No zorientovať sa v tom zase nie je až také zložité. A napriek všetkým mýtom - investovať sa dá aj s malými sumami.

S takýmto prístupom už snáď netreba vešať hlavu nad slabnúcou intenzitou pracovných e-mailov. Aj tak ich vždy do schránky pristane viac, než by lezúci človek chcel. A kto si vytváral vankúš (nie na spanie v hojdacej sieti, ale finančný na účtoch) v časoch hojnosti, môže nastalú krízu využiť na poriadny projekt. Na projekt Sloboda. Všetko ostatné už aj tak máš.

Disclaimer: Autor zatiaľ nedosiahol ideál dvoch pracovných dní, stále je v procese, a preto tento článok nemá ambíciu stať sa univerzálne použiteľným návodom. Vnímaj ho, prosím, skôr ako súhrn nápadov, ako sa k ideálnemu stavu priblížiť. Čo už samo osebe možno považovať za úspech.