Už dávno lietame do vesmíru, ale zabudli sme na náš vnútorný vesmír. Preto treba zastaviť sa a nenechať sa uštvať bláznivou dobou. Ak sa nezastavíš, nič krásne ťa nemôže dohnať.
Sám alebo so svojím psom chodím do Jizerských hôr. Keď je nádherný jesenný deň, ani psa doma neudržíš. Vzduch je čistý, slnko ešte hreje a on uteká. Lístie mu šuští pod labkami a jeho psia duša sa raduje. Ja naťahujem nos rovnako ako on, keď vetrí zajaca, a s privretými očami vnímam vôňu čerstvo vyrúbaných stromov pri ceste. Najradšej mám rána, keď hory zahaľuje hmla a vďaka včerajšiemu dažďu sa machy predbiehajú, ktorý má sýtejšiu zeleň. Odkvitajúce bodliaky opúšťa ich biele páperie, ktoré si vo vzduchu ešte chvíľu zatancuje.
Aj ja vnímam, že bude drahá nafta, príde kríza, zľavové akcie sú tam a tam. Valí sa to na nás zo všetkých strán, ale ja toho nechcem byť súčasťou. Tak si hľadám svoje miesto, kde na ničom takom nezáleží. A našiel som ho. Je v horách. V lesoch. Medzi žulovými balvanmi a vežičkami, ktoré nechcem pokoriť ani zdolať. Chcem s nimi splynúť, porozumieť im a vďaka jednotlivým výstupom spoznať kus lezeckej histórie a doby, keď jednotlivé cesty vznikali.
Hlavne si tu užívam samotu, keď potrebujem záplatu na dušu. Užívam si lesné cesty, všemožné tvary vrcholov kopcov a vôňu suchej trávy a lístia. Keď potrebujem, nachádzam tu svoj úkryt aj len v myšlienkach.
Internet na nás tiež denne chrlí množstvo informácií a správ, kto čo kde vyliezol. Najťažšia tradičná cesta na svete, v desiatich rokoch vyliezol 8B boulder, nová XIII na pieskovci. Na jednej strane je to silná motivácia, ale na druhej je človek už taký zahltený, že si chce s kamarátmi sadnúť v skalách do lístia a len tak s nimi klebetiť – nech obyčajné myšlienky a obyčajné slová priateľstva tiež letia vesmírom.
Najlepšie ľudské okamihy bývajú malých rozmerov, ale v duši sú schované po celý život. Každý vidíme zmysel svojej existencie v niečom inom. Rozprávaj stromom o láske a porastú až do neba. Rozprávaj im o nenávisti a zapchajú si uši živicou. Aké je krásne ľahnúť si do trávy, len tak ležať a pozerať sa na oblaky alebo do korún stromov. Duša má prázdniny a telu sa ponúka pohoda a oddych.
V lese človek nadviaže nové známosti. Les človeka upokojí, poteší ho, povzbudí. Choď lesom v pokore, pretože ani strom, ani tráva, ani mach nie sú menej ako ty. Jediná koruna, ktorá si zaslúži úctu, je koruna stromu.
Prajem všetkým peknú jeseň. Užívajte si život podľa vlastných predstáv a majte sa len tak ľudsky fajn.
