Napadlo vás niekedy, že pohladiť thajské dieťa po hlave môže byť považované za urážku? Alebo že smrkanie na verejnosti je pre niektoré kultúry úplne hrôzostrašné? A že všetky tie slony, ktoré vozia turistov, sú také pokojné len vďaka vodke?
Cestovanie nielenže nie je ekologické. Masový turizmus bez rešpektu k miestnej kultúre, ľuďom a prírode je neúctivý podobne, ako keby som prišiel k vám domov, vytiahol si z chladničky pivo, hodil svoje zablatené turistické topánky na váš starostlivo naleštený stôl a potom sa vám vycikal do kúta obývačky. Presne tak sa správa veľa ľudí na cestách. Možno si to ani neuvedomujú. Veď sme si to všetko predsa poriadne zaplatili.
Alebo…?
Domov tých ľudí, ktorí tam žijú. A my doň vstupujeme ako hostia. Každopádne zabudnite na heslo: "Hosť do domu, pán v dome." Túto prípovídku totiž vymyslel práve taký neotesaný návštevník, ktorý nemá ani štipku slušnosti, aby si pred odchodom zistil, ako sa má u svojich hostiteľov správať. A to je zle. V lepšom prípade dôjde len k drobným faux pas, ktoré sa prejdú s úsmevom. V tom horšom však môžete miestnych obyvateľov doslova uraziť. Takže skôr, ako niekam vyrazíte, venujte chvíľku štúdiu miestnych zvyklostí. Internet je plný informácií.
Napríklad v Kambodži podávate peniaze oboma rukami, aby ste ukázali, že tomuto aktu venujete plnú pozornosť a úctu. V Thajsku nenájdete na stole nôž, ktorý je symbolom agresivity, a musíte si vystačiť s vidličkou a lyžicou. V moslimských krajinách nie je prípustné prejavovať náklonnosť partnerovi vášnivými dotykmi na verejnosti. A zdvihnutým palcom v Iráne posielate dotyčného "niekam".
Toto sú také veci, ktoré doma neriešite. Ale na cestách by ste mali. Ak nechcete svojich hostiteľov uraziť.
Naučte sa aspoň tých niekoľko základných v jazyku krajiny, v ktorej sa chystáte pobudnúť. Pozdraviť, poďakovať, ospravedlniť sa, opýtať sa, ako sa dotyčný má.
Vôbec nevadí, že v konverzácii nebudete vedieť pokračovať. Dôležité je, že prejavíte svojmu hostiteľovi úctu a ukážete mu, že návštevu neberiete na ľahkú váhu. Jednoducho mu to urobí radosť. A možno si tým otvoríte dvere k zaujímavej skúsenosti alebo zážitku. Napríklad ako my k večeri v kirgizskej jurte s kopou miestnych detí a so stolmi prehýbajúcimi sa pod ich tradičným jedlom. A stačilo len pozdraviť inak než "Hello!"
Každý deň na inom mieste. Šup sem, šup tam. A tamto ste ešte neboli! Hlavne toho vidieť čo najviac. Všetkých top 10 miest podľa Lonely Planet za 14 dní. Hlúpe je, že takto väčšinou navštívite len tie najturistickejšie miesta, ktoré s kultúrou danej krajiny nemajú veľa spoločné. Sú prelezené komerciou. Nehovoriac o tom, že pri takom zbesilom cestovaní rastie aj vaša ekologická stopa.
Usaďte sa na dlhší čas na jednom mieste a spoznávajte miestnu kultúru dôkladne. No a čo, že neuvidíte celú krajinu? Tú neuvidíte, ani keď sa budete ponáhľať. Navyše sa vám vďaka pomalému cestovaniu postavia do cesty nové - oveľa zaujímavejšie - skúsenosti.
Počas nášho pobytu v juhovýchodnej Ázii sme napríklad na každom mieste zostávali asi 10 dní. V tej chvíli tam vlastne začnete žiť a vnímať veci, ktoré si ako bežný turista nevšimnete. A napokon vás možno miestna rodina pozve k svojmu stolu na spoločné raňajky, pri ktorých sa dozviete, ako si tú ich polievku správne vychutnať. Vďaka dlhému pobytu na jednom mieste sme sa tiež mohli vydať na bicykloch tam, kam turista nezablúdi. Do kambodžskej "dediny" domčekov z vlnitého plechu, kde sa len pozeráte na tú biedu a nejeden raz vám na bicykel naskáču miestne deti a vy ich pol hodiny vozíte na nosiči tam a späť. Na toto nikdy nezabudnem. A pritom taká hlúposť, nie?
Autentickú kultúru nikdy nedostanete za peniaze. Naozaj, nikdy. Jedine žeby ste za autentické považovali ženy s dlhými krkmi v Thajsku, ktoré si s vami urobia selfíčko výmenou za pár dolárov. Alebo deti, ktoré rodičia namiesto do školy posielajú žobrať medzi turistov. Tomuto sa hovorí vykorisťovanie v mene cestovného ruchu.
Organizované turistické zájazdy? Asi by ste nechceli, aby vám pred domom trikrát denne zastavil autobus turistov a fotili si vás, ako kosíte trávu, hráte sa s deťmi a pijete s manželkou kávu. Vy síce dostávate svoju instantnú dávku zážitkov, ale tí ľudia tam strácajú svoju identitu a súkromie. Ak naozaj túžite nahliadnuť do miestnej kultúry, radšej spomaľte a vnímajte.
A tie žobrajúce deti? Rozhodne im nedávajte žiadne peniaze. Do budúcnosti im to nijako nepomôže a celkom možno sa tie doláre dostanú do rúk nejakej miestnej mafie. Ak vám už pohľad na tých drobcov láme srdce, kúpte im jedlo. Ale peniaze nie! Ak chcete tých ľudí podporiť, existujú aj iné - zodpovednejšie - cesty.
Je pohodlné, keď si aj v tej najzapadnutejšej diere na svete môžete kúpiť Coca-Colu a zahryznúť sa do "čízu" v McDonalde. Ale týmito nákupmi len podporujete obrovské nadnárodné spoločnosti, ktorých jediným cieľom je maximalizovať zisk bez ohľadu na svet okolo.
Skúste radšej zaskočiť do pouličného stánku, kde vám pani za 25 Kč nakuchtí tie najlepšie rezance, aké ste kedy jedli. Navyše zaručene miestne. Namiesto kávy v Starbucks si holt dáte čaj, ktorého pitie je v tej krajine tradičné. A štvorhviezdičkový hotel, ktorý vlastní nejaký bohatý Európan, vymeníte za izbičku priamo u miestnych doma. Airbnb je takých "guesthousov" plné. Svojimi peniazmi tak prispejete miestnym na trošku lepší život a vaše zážitky budú o to intenzívnejšie. A autentickejšie.
Získajte kredit 725 Kč na svoje prvé ubytovanie cez Airbnb. Tu >>
V Thajsku som pri ceste videl slona, ktorý tancoval do rytmu akejsi hudby... ktorá však nehrala. Len ho naučili, že má robiť tieto opičky. Tomuto sa hovorí týranie zvierat. Rovnako ako priviazané opice, s ktorými si urobíte fotku, maznanie sa s tigrami či prenasledovanie korytnačiek pri potápaní. Alebo by sa vám páčilo, keby toto niekto robil vášmu psovi?
Nie, toto fakt nie je v poriadku. Zvieratá si zaslúžia dôstojný život, a nie to, aby do konca svojich dní robili ľuďom šašov. Jediné riešenie, ako to môžeme zastaviť, je vyhnúť sa podobným atrakciám. Holt si nepohladíte tigra. No a čo? Bude vám to v živote chýbať? Svojimi peniazmi dávame najavo, akí zodpovední cestovatelia sme.
A suveníry? Napadlo vás napríklad, že cibetková káva sa v dnešnej dobe stala jedným veľkým podvodom a tie chúďatká cibetky žijú v miniatúrnej klietke, kde sa do nich pchajú kávové zrná horem-pádom, len aby turisti mali čo kupovať? Pritom TÁ cibetková káva je o tom, že voľne žijúca cibetka si vyberá len tie najlepšie zrná, a preto je výsledná káva taká dobrá. Ich tráviaci trakt nemá na chuť kávy žiadny vplyv.
Tri diely a každý na inú tému. Jedno však majú spoločné - zodpovednosť. Správajme sa na cestách tak, ako by sme chceli, aby sa návštevy správali u nás doma.
Cestujte pomaly, minimalizujte presuny a používajte čo najekologickejší spôsob dopravy. Prečítajte si celý článok >>
Minimalizujte svoju spotrebu a produkciu odpadu. Obzvlášť v krajinách, kde s odpadom nevedia narábať. Prečítajte si celý článok >>
Správajte sa k miestnym ľuďom a ich zvyklostiam s rešpektom a vyhnite sa pascám na turistov.
Dodatok: Nikto z nás nie je dokonalý. Ani ja, ani vy. A nikdy nebudeme. Ale každá malá zmena, ktorú vo svojom životnom štýle urobíme, prispeje k lepšej a čistejšej planéte. Robte, čo môžete.
